* 28.11.1921
† 19.09.2017
Po skončení obecnej školy v roku 1936 sa zamestnal ako nádenník a od roku 1939 ako robotník v textilnej továrni v Trenčíne. V októbri 1942 začal vykonávať vojenskú službu v pracovnom prápore v Nitre.
Po základnom výcviku ho zaradili do vodičského kurzu v automobilovom prápore 1 v Nitre.
Po absolvovaní kurzu bol premiestnený k Civilnej protilietadlovej obrane 2 do Žiliny, kde slúžil do začiatku SNP. Ako slobodník sa zúčastnil prvých bojov v Turci, potom bol zaradený do automobilového práporu. Od druhej polovice septembra 1944 ho ako vodiča pridelili partizánskemu zväzku Alexander Nevský, ktorému velil pplk. V.A. Karasiov-Stepanov.
Po porážke SNP zotrval u partizánov tohto zväzku až do jeho spojenia s Červe
nou armádou (ČA) v januári 1945 v Maďarsku.
Do 25.3. 1945 bol príslušníkom ČA vo zväzku 2. ukrajinského frontu, potom ho prevelili do Popradu, kde sa stal príslušníkom 1. čs. armádneho zboru.
Ako slobodník bol zaradený do zvláštneho oddielu zboru, po 9.5. 1945 zvláštneho oddielu Ministerstva národnej obrany.
Od 1.6. 1945 bol desiatnikom. V čase od 30.11. 1945 do 28.2. 1946 už ako čatár absolvoval prípravnú službu na rotmajstra pechoty z povolania. Od 9.2. 1946 bol rotmajstrom pechoty z povolania.
Od 1.3. 1946 sa stal príslušníkom Hradnej stráže a od 1.8. 1947 výkonným roty vo výcvikovom tábore v Mimoni. Dňom 12.3. 1949 bol povýšený do hodnosti podporučíka. V období 1.10. 1949 – 30.6. 1950 absolvoval pechotné vojenské učilište v Lipníku nad Bečvou. Od 15.10. 1950 ako poručíka ho previedli z pôsobnosti MNO do podriadenosti ministerstva národnej bezpečnosti.
Dňom 1.8. 1952 ho povýšili do hodnosti nadporučíka. Po zvládnutí veliteľských a štábnych funkcií od 14.10. 1952 do 30.8. 1953 absolvoval Školu pre vyšších dôstojníkov pechoty v Bruntáli.
Od 1.9. 1953 do 14.1. 1961 bol náčelníkom1/3 oddelenia (oddelenia bojovej prípravy), potom náčelníkom operačného oddelenia 5. pohraničnej brigády v Chebe. Medzitým ho povýšili dňom 1.3. 1954 do hodnosti kapitána, 1.3. 1957 do hodnosti majora a 1.3. 1970 vykonával funkciu veliteľa 11. pohraničnej brigády v Bratislave, od 1.5. 1965 v hodnosti plukovníka.
Medzitým v čase od 1.10. 1963 do 10.7. 1964, bol poslucháčom Vyššieho akademického kurzu pri Vojenskej akadémii A. Zápotockého v Brne a dňom 1.1. 1966 bol prevedený z pôsobnosti ministerstva vnútra do podriadenosti ministerstva národnej obrany. Pre svoje postoje v rokoch 1968-1969 bol z politických dôvodov dňa 22.7. 1970 odvolaný z funkcie, daný do kádrovej dispozície veliteľa pohraničnej stráže a 31.8. 1971 prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania.
V civilnom živote od 1.8. 1971 do 1.12. 1981 bol zamestnaný ako vedúci technickej prevádzky v podniku Drenova. Medzitým od 30.11. 1980 mu bol priznaný starobný dôchodok.
Ako vojenský dôchodca v rokoch 1982-1988 pracoval vo výrobnom družstve Služba, kde robil strážnika na parkovisku.
Po roku 1989 sa aktívne zapájal do činnosti Združenia vojenská obroda Slovenska a stal sa členom rehabilitačnej komisie Mestskej vojenskej správy v Bratislave. Sám bol rehabilitovaný dňa 20.5. 1991 podľa zákona o mimosúdnych rehabilitáciách.
Rozkazom prezidenta SR bol dňa 25.8. 1994 vymenovaný do hodnosti generálmajora vo výslužbe.
Generálmajor Ondrej Šedivý žije v Bratislave.
Členom Klubu generálov Slovenskej republiky je od roku 2006.
Vyznamenania:
Za pobedu nad Germanijej v Velikoj Otečestvennoj vojne 1941-1945 – 1945 (sov), Čs. vojenská medaila Za zásluhy II. st. – 1946, Odznak československého partizána – 1946, Za chrabrosť pred nepriateľom – 1947, Za zásluhy o obranu vlasti – 1955, Rad červenej hviezdy – 1961, Pamätná medaila k 20. výročiu Slovenského národného povstania – 1964, Za ochranu hraníc ČSSR – 1965, Pamätná medaila k 50. výročiu SNP – 1994, 50 let pobedy v Velikoj Otečestvennoj vojne 1941-1945 – 1995 (rus), Medaľ Žukova – 1996, Medaila M.R. Štefánika II. st. – 2000, Pamätná medaila k 60. výročiu SNP – 2004, Pamětní medaile k 60. výročí ukončení 2. světové války – 2005 (čes), Odznak Vojnový veterán – 2005, Kríž M.R. Štefánika III. tr. – 2006, Znak odvagi – 2007 (ukr), Pamätná medaila ministra obrany SR III. st. – 2007, Pamätná medaila Hurbanovských dobrovoľníkov – 2009 (KGSR), Pamätná medaila generála Jána Goliána I. st. – 2012 (KGSR),