generál Ing. Ľubomír BULÍK, CSc.
Vystúpenie na 2. medzinárodnej vedeckej konferencií „Národná a medzinárodná bezpečnosť 2011“
Vážené dámy, Vážení páni,
Vo svojom príspevku sa budem venovať otázkam bezpečnostného prostredia a jeho implikáciám na operačné prostredie, východiskám a princípom pri projektovaní budúcich OS SR vrátane vzťahov medzi Ministerstvom obrany a Generálnym štábom.
Bezpečnostné prostredie
Globalizácia so svojimi sprievodnými javmi, dostupnosť informácií a technológií, on-line komunikácia sú faktory ovplyvňujúce vývoj globálneho i regionálneho bezpečnostného prostredia, ktoré sa stáva čoraz viac nepredvídateľné s výrazným potenciálom rýchlej zmeny situácie. Túto skutočnosť potvrdzuje súčasná realita v krajinách ako je v Afganistan, Kosovo, Bosna, Egypt, Líbia, Grécko, či Sýria. Svet nie je bezpečnejší a región strednej a východnej Európy nie je o nič stabilnejší, ako v minulosti. Miesto a úlohy ozbrojených síl zostáva nemenné tak ako to poznáme, pričom stále viac ozbrojené sily získavajú na význame nie len pri zaručovaní obrany štátu ale aj pri poskytovaní svojho potenciálu na zaistenie stability vo vnútri štátu v širokom spektre nevojenských ohrození a v neposlednom rade v medzinárodných vojenských koalíciách pri upevňovaní celosvetového mieru. Tak ako bezpečnostné prostredie formuje operačné prostredie, v ktorom budú pôsobiť ozbrojené sily, rovnako operačné prostredie priamo zakladá požiadavky na spôsobilosti, ktorými majú ozbrojené sily disponovať.
Operačné prostredie formujúce požiadavky na ozbrojené sily
Predpokladaný priestor činnosti našich ozbrojených síl bude mať komplexný charakter so zvyšujúcim sa podielom využívania informačnej domény v reálnom čase. Bude charakteristický hybridným spôsobom bojovej činnosti s ťažko identifikovateľným protivníkom. Dostupnosť technológií zvýši požiadavku na presnosť a dosah úderov a manévrov, pričom rovnaký, alebo aj vyšší kinetický účinok bude možné dosiahnuť menším bojovým elementom, či jednotlivcom. Technologická vyspelosť hardvéru bude rozhodujúca nie len pre naplnenie stanovených cieľov, ale aj pre zaistenie odolnosti a ochrany vojsk. Zvýši sa dôležitosť udržateľnosti jednotiek v priestore operácie a požiadavky na výkonnú logistiku. Jednotky budú musieť byť schopné vykonávať súbežne viac druhov bojových činností, často v súčinnosti s nevojenskými zložkami v reálnom čase. Význam ľudského faktoru, hlavne v získaní dôvery miestneho obyvateľstva, ale i dôvery vo vlastné schopnosti a dôvery ďalších aktérov bude často vitálny pre úspech operácie. Spomenuté trendy, charakterizujúce operačné prostredie, spolu s hrozbami a výzvami pre Alianciu a Slovensko sú externé faktory, ktoré výrazne ovplyvnia požiadavky na budúce spôsobilosti síl. Z toho dôvodu je nutné mať ich na zreteli pri tvorbe koncepcií a výstavbe budúcich OS SR.
Požiadavky na Budúce OS SR
Základnými domácimi východiskami pre budovanie budúcich OS SR je zachovanie platnej politicko-vojenskej ambície SR, stanovenej Obrannou stratégiou (2005), a nemennosť rozsahu plnenia našich záväzkov voči NATO a EÚ. S ohľadom na realitu implementácie transformácie OS SR pri Modeloch 2010 a 2015 a predpokladanými možnosťami Slovenska v garantovaní zdrojov pre budúce OS, je nutné zamerať sa na kľúčové priority a rozvíjať OS SR ako jeden spoločný balík síl, ktorý bude kapacitne schopný pokryť prípravu, tvorbu, nasadenie, udržiavanie a obnovu spôsobilostí pre zabezpečenie týchto úloh:
· Nepretržitej ochrany a obrany vzdušného priestoru SR v rámci Integrovaného systému PVO NATO (NATINADS)
· Účasti SR v operáciách MKM
· Poskytnutia jedinečných vojenských spôsobilostí na podporu orgánov verejnej moci pri riešení krízových situácií
· Poskytnutia mechanizovanej brigády v rámci kolektívnej obrany, a
· Prijatia spojeneckých vojsk na území SR v rámci kolektívnej obrany
Analýza súčasného stavu OS SR poukazuje na nízku úroveň dosiahnutej interoperability vojenských spôsobilostí, keď sa len ťažko vyrovnávame s požiadavkami štandardov Aliancie. Paradoxne toto sú požiadavky organizácie, ktorá nám garantuje ďaleko vyššiu úroveň bezpečnosti ako by sme si na Slovensku kedy dokázali zaistiť samostatne. Preto je bezpodmienečne nutné myslieť na zmenu celkovej filozofie prístupu k rozvoju OS SR tak, aby jednotky spĺňali požiadavky štandardov NATO a boli plne interoperabilné s vojskami ostatných členských štátov tohto klubu. S príslovím, že keď sa chcem niekam dostať – ku niekomu patriť – musím tak vyzerať, musím tak konať a musím sa tak aj správať nám nezostáva nič iné ako úplne akceptovať pravidlá toho niekoho – NATO. My sme sa k tomu pri vstupe do Aliancie aj zaviazali, ale v oblasti obrany si to stále nechceme uvedomiť. V otázke konania rovnako ako Aliancia musíme pristúpiť k uplatňovaniu rovnakých základných princípov výstavby síl, ktorými sú dostupnosť síl, flexibilita a zdrojová dosiahnuteľnosť.
Dostupnosť vnímame ako stav, keď jednotky a spôsobilosti v inventári OS SR sú fyzicky dostupné pre operačné použitie v súlade s časovými reláciami ich formovania uvedenými v plánoch obranného plánovania a udržateľné s minimálnymi vojensko-technickými obmedzeniami. Sily a spôsobilosti budované ako nasaditeľné a mobilné, schopné pôsobiť v nehostinných oblastiach bez podpory hostiteľskej krajiny so zabezpečením ich strategickej prepravy. Len sily disponujúce touto vlastnosťou môžu účinné reagovať na zmenu situácie a pôsobiť ako účinný obranný a stabilizačný prvok štátu.
Flexibilita zohráva rozhodujúcu úlohu pri formovaní mnohonárodných viacúčelových zoskupení. K tomu je bezpodmienečne nutné zaistiť aspoň minimálnu požadovanú úroveň interoperability a vyššiu mieru afiliácie jednotiek OS SR do štruktúry síl NATO.
Zdrojová dosiahnuteľnosť projektovaných síl je pre ich bojovú použiteľnosť a nakoniec aj pre kredibilitu štátu rozhodujúca. Kvalitatívne i kvantitatívne parametre projektovaných síl môžu byť dosiahnuté len za predpokladu udržania rovnováhy medzi úlohami, financiami a nevyhnutnými štruktúrami ozbrojených síl. Preto je nevyhnutné projektovať sily od začiatku v rozsahu predpokladaných dostupných zdrojov. Avšak na druhej strane musia byť tieto zdroje v predpokladanom objeme na formovanie síl aj vyčlenené. Inak hrozí, že po začiatku implementácie plánov nebudú projekty dokončované, jednotky nedosiahnu plánované parametre a ich skutočné nasadzovanie do misií bude závisieť od spojencov, či budú ochotní tieto systémové diery za nás zaplátať. Z uvedené je zrejme, že udržateľný rozvoj síl musí byť garantovaný stabilným zdrojovým rámcom a pre zvýšenie efektivity musí byť realizovaná cielená alokácia zdrojov, založená na strednodobom predurčení jednotiek zavedením dôsledného sledovania ich životného cyklu a rozvinovanými/ mobilizovanými silami.
Vyváženosť spôsobilostí. Máme záujem rozvíjať spôsobilosti OS SR pre aktuálne a zároveň pre budúce nové hrozby.
Vzhľadom na uvedené musí byť cieľová organizačná štruktúra budúcich OS SR videná ako nákladovo udržateľný model OS SR disponujúci štandardmi a normami NATO vo všetkých rozhodujúcich oblastiach – personál, výcvik, logistika, technika, spojenie, zásoby a podobne. Transformácia musí potom byť spôsob napĺňania tohto cieľového stavu. Dôsledná implementácia tohto prístupu umožní dosiahnuť požadovanú úroveň interoperability so spojencami a kredibilitu a vnímanie SR ako spoľahlivého spojenca a nie len konzumenta bezpečnosti na úkor spojencov.
Hlavnými taktickými prvkami budúcich OS budú komponenty brigádneho typu (pozemný, vzdušný a podporný). Určujúcim prvkom veľkosti a výkonnosti budúcich OS SR bude pozemný komponent, ktorého základom výkonnosti bude schopnosť udržiavať jednu nasaditeľnú mechanizovanú brigádu s vlastnými prvkami bojovej podpory a bojového zabezpečenia v silách nižšej pripravenosti. V rámci tejto brigády bude jedna mechanizovaná práporová skupina trvalo pripravená a predurčená pre sily vysokej pripravenosti NATO s jednou manévrovou rotou trvalo pripravenou a predurčenou pre sily okamžitej reakcie (NRF), alternatívne pre bojovú skupinu EÚ BG. Jeho hlavným poslaním bude zabezpečovať prípravu a účasť SR v operáciách MKM v počte do 600 vojakov a poskytnutie brigádneho zoskupenia do operácie kolektívnej obrany. Hlavným poslaním vzdušného komponentu bude ochrana a obrana vzdušného priestoru SR v rámci NATINADS a taktická vzdušná podpora pozemného komponentu. Hlavným poslaním podporného komponentu bude zabezpečenie vstupného, odborného a podpora špeciálneho výcviku, logistická a KIS podpora pre operácie, materiálový manažment, zabezpečenie prijatia spojeneckých vojsk na území SR (HNS) ako aj ochrana OOD a ĎDO. Okrem hlavných komponentov budú OS SR rozvíjať aj špeciálne sily, stacionárne zariadenia KIS a podporné úrady a zariadenia. Všetky súčasti OS SR budú schopné prijať mobilizačnú zálohu v nevyhnutnom rozsahu.
Okrem síl vysokej pripravenosti a síl nižšej pripravenosti, bude časť úloh na podporu riešení krízových situácií domáceho krízového manažmentu (DKM), prípadne aj medzinárodného KM, plnená silami založenými na aktívnych zálohách a vojakoch na špeciálny kontrakt (rozvinovaných silách). Na zabezpečenie efektívneho plnenia stanoveného rozsahu úloh bude nevyhnutným opatrením tiež zvýšenie podielu mobilizačne rozvinovaných síl.
Systém velenia a riadenia budúcich OS SR by mal zabezpečovať plnenie celého spektra úloh pri napĺňaní politicko-vojenskej ambície SR v stave bezpečnosti, núdzovom stave, vo výnimočnom stave a vojnovom stave. Základné princípy, ktoré budú uplatňované pri rozvoji systému C2 budú jeho funkcionalita, dostupnosť, flexibilita, účinnosť a zdrojová dosiahnuteľnosť. Naší zámerom je zvýšenie výkonnosti a súčasne zoštíhlenie prvkov velenia riadenia na úkor posilnenia výkonných prvkov.
Modernizácia výzbroje je jednou z najdôležitejších podmienok dosiahnutia požadovanej interoperability OS SR. Prijatie zásadného riešenia a prezbrojenie jednotiek technologicky modernou technikou je nevyhnutné pre zvýšenie operačných spôsobilostí síl a šetrenie zdrojov.
Je nepochybné, že pri zaobstarávaní potrebného, technologicky vyspelého hardvéru pre OS SR trpí efektivita malými objemami objednávok. Využívanie iniciatív a projektov mnohonárodných a dvojstranných riešení je v súčasnosti jediný prístup k zaisteniu vyššej efektivity a šetreniu značného množstva zdrojov. Prvé skúsenosti z využívania takýchto prístupov ukazujú, že dochádza až k 15 a viac percentnej úspore zdrojov. K tejto úspore dochádza aj vtedy, keď je rovnaký alebo podobný hardvér k dispozícii od domáceho výrobcu. To, že sa viac malých objednávok kumuluje do jednej veľkej vytvára z tohto riešenia favorita v oblasti medzinárodnej spolupráce. Preto musíme takéto riešenia hľadať v prostredí Aliancie, EÚ ale aj spolu so susednými štátmi napríklad V4, či na bilaterálnej úrovni. Veľký potenciál majú aj spoločné projekty v oblasti logistiky, vzdelávania a výcviku personálu.
Infraštruktúra – V tejto oblasti viac ako v iných platí – myslíme na budúcnosť. Nepremyslená strata objektov, výcvikových priestorov a pod. navrhovaná často len zdôvodňovaním „napr. načo mate toľko letísk, alebo výcvikových priestorov pod.“ je nebezpečná tým, že v budúcnosti by nemuselo dôjsť k návratu. OS SR by sa teda nemali za každú cenu zbavovať infraštruktúry. Tu je nutná dôsledná analýza a určujúcim kritériom udržiavania efektívnej infraštruktúry by mali byť prevádzkové náklady a istá opatrnosť vo vzťahu k budúcnosti, nie ich počet.
Vzťah Generálneho štábu a Ministerstva obrany (civilno vojenské vzťahy)
Ďalšou otázkou, ku ktorej by som sa rád na tomto významnom fóre vyjadril je vzťah Generálneho štábu, ako reprezentanta strategickej úrovne velenia a riadenia OS SR s Ministerstvom obrany ako reprezentantom obrannej politiky štátu.
Je pochopiteľné, že pri komplexnom prístupe Strategického hodnotenia obrany k riešeniu otázok bezpečnosti a obrany štátu sa s hľadaním optimálnych štruktúr OS SR a vzťahu OS SR s MO SR vynárajú aj driemajúce úvahy o potrebe „netypického“ transformovania Generálneho štábu OS SR. Tieto úvahy, ktoré sú často inšpirované príkladmi zo zahraničia, veľakrát z kultúrne rozdielneho prostredia občas vyústia do návrhov nahradiť Generálny štáb inou formou strategického velenia a riadenia – napríklad štábom obrany, sekciou obrany, alebo integrovaným ministerstvom obrany, ktorého štrukturálnou súčasťou je Generálny štáb.
Na základe mojej osobnej skúsenosti, ako i poznatkov z debát s mojimi partnermi v NATO, Generálny štáb vnímam ako vojenskú inštitúciu strategickej úrovne velenia a riadenia, ktorá sa v priebehu svojho niekoľko storočného evolučného vývoja stala jedinečným nositeľom atribútov s priamym výrazným pozitívnym vplyvom pri kontinuálnom modelovaní vojenskej kultúry dôstojníckej zboru. Je to intelektuálne centrum ozbrojených síl. Od dôstojníkov generálneho štábu preto očakávam, že musia disponovať schopnosťou nestranne vyhodnotiť situáciu, rozhodnosťou, vydávaním zrozumiteľných a konzistentných rozkazov a v neposlednom rade presným (nie však bezmyšlienkovitým) vykonávaním prijatých rozkazov. Tieto osobné vlastnosti spolu so súdržnosťou a identitou dôstojníkov Generálneho štábu výraznou mierou prispievajú k dosahovaniu vyššej efektivity systému velenia a riadenia a dosahovaniu stanovených cieľov.
Akékoľvek „netypické“ riešenie transformácie Generálneho štábu v našich podmienkach je nositeľom zmien v usporiadaní vzťahov vojakov reprezentovaných Generálnym štábom a ministerstvom obrany, s možným potenciálom negatívnych implikácií na OS resp. aj na bezpečnosť a obranu štátu. Preto považujem za nutné už pri úvahách o takýchto zmenách nezabúdať na historické odkazy generálnych štábov zohrávajúcich rozhodujúce úlohy pri víťazstvách vo vojnách ako i odkazy ktoré formovali názory vojenských klasikov, či mienkotvorných autorov novodobých vojenských diel.
Pán Huntington nám napríklad vo svojom diele „Vojak a štát“ necháva odkaz, „že vojenský názor nesmie byť nikdy ovplyvňovaný (podfarbený) želaniami. Vojak sa musí zaoberať vojenskými faktami, realitou v čase a zdrojmi. Vojak sa nezaoberá dosiahnuteľnosťou, alebo nedosiahnuteľnosťou politických cieľov ako takých. Musí sa ale zaoberať vzťahom medzi politickými cieľmi a vojenskými prostriedkami, lebo to priamo ovplyvňuje vojenskú bezpečnosť štátu. Úloha vojaka je varovať štátnika, keď sú jeho ciele mimo dosiahnutia jeho prostriedkami“
Vedomí si týchto skutočností jednoznačne poukazujúcich na nutnosť disponovať autonómnym vojenským názorom mám isté pochybnosti, či Generálny štáb štrukturálne integrovaný do ministerstva obrany, bez jasne definovaných a v zákone zakotvených kompetencií Náčelníka generálneho štábu bude schopný si zachovať schopnosť takýto autonómny názor produkovať.
Záver
Bezpečnosť a obrana záujmov Slovenska v regióne a vo svete sú a budú neoddeliteľnou súčasťou stability a prosperity našej krajiny a jeho obyvateľov. Ozbrojené sily, ako jeden z tradičných nástrojov štátu, popri diplomacii, ekonomických a informačných nástrojoch sú a budú neoddeliteľnou súčasťou presadzovania našich záujmov. Po vstupe Slovenska do NATO a EÚ to platí obdobne aj v rámci spoločenstva štátov, ktorého sme členmi a ktorého hodnoty ctíme a zdieľame.
Vieme identifikovať požiadavky, ktoré na OS prinášajú tieto výzvy, vieme naplánovať rozvoj potrebných spôsobilostí, ale bez vyčlenenia potrebného zdrojového rámca a hlavne bez garancie jeho stability len ťažko dokážeme zaistiť potrebný rozvoj síl, aby tieto boli schopné týmto výzvam čeliť.
Z dlhodobého hľadiska sme konfrontovaní s rizikom postupného poklesu prípravenosti OS SR až na úroveň, ktorá by im neumožňovala svoje jedinečné poslanie prvku stability v štáte zvládať. Preto je veľmi dôležité, aby OS SR disponovali takými štruktúrami a usporiadaním vzťahov s politickou entitou, ktoré im umožní produkovať a predkladať autonómny vojenský názor na stav a potreby obrany štátu s videním ďaleko do budúcnosti a nie s videním okamžitého, alebo krátkodobého záujmu.
Dovoľte mi na záver vyjadriť moje presvedčenie, že kvalitné a pripravené OS SR budú mať svoje pevné miesto a opodstatnenie pri zabezpečení obrany našej krajiny aj v budúcnosti. Našim spoločným cieľom by preto mali byť OS, ktoré budú akcieschopnou a dôveryhodnou profesionálnou vojenskou organizáciou, ktorá bude v rámci kolektívnej obrany spojencov a účasťou na riešení konfliktov v rámci medzinárodného krízového manažmentu, prípadne aj samostatne schopná kedykoľvek a kdekoľvek rozhodne, účinne a efektívne naplniť určené poslanie pri ochrane, podpore, obhajobe, obrane a presadzovaní bezpečnostných záujmov SR.
… a nezabúdajme na odkazy našich predkov „ myslieť treba na to najlepšie, ale pripravovať sa treba na to najhoršie“