genmjr.v.v. Ing. Marián MIKLUŠ
Generálmajor Marián Mikluš v rozhovore pre DespiteBorders.com – See more at: http://despiteborders.com/ukrajinci-su-v-konflikte-pesiakmi-pouzivanymi-vsetkymi-stranami-generalmajor-marian-miklus-v-rozhovore-pre-despiteborders-com/#sthash.aNoOW40T.dpuf
Generálmajor v.v. Ing. Marián MIKLUŠ je bývalý náčelník Generálneho štábu Armády SR a bývalý obranný poradca MO SR na Stálej delegácii SR pri NATO/SEKO a Stálom zastúpení SR pri EÚ/EDA. V rozhovore pre portál DespiteBorders.com odpovedal na otázky, týkajúce sa vojenských aspektov aktuálneho diania na Ukrajine. Prv, než prešiel k jednotlivým odpovediam, začal nasledujúcimi slovami: V úvode by som chcel vyjadriť hlboké pochopenie a súcit s obyčajnými a prostými obyvateľmi Ukrajiny, ktorí spravidla žijú veľmi skromne a striedmo, pritom sú dobrými a zodpovednými ľuďmi, rodičmi a starými rodičmi a museli a musia trpieť pod egidou skorumpovaných a nečestných predstaviteľov štátu a regiónov a to ako po osamostatnení krajiny, tak ešte viac po oranžovej revolúcii. A teraz sú vystavení hrozbe vojnového konfliktu, nastoleniu nelegitímnych a nedemokratických činností, ak chce časť krajiny slobodu, ale aj prehlbujúcej sa ekonomickej kríze, pričom zároveň sú pripravovaní na „uťahovanie si opaskov“ z hľadiska miezd, platov a dôchodkov, ale aj platieb za energie a tak stoja pred otázkou, čo bude ďalej, kam kráčaš Ukrajina a kto ťa to tam vedie? (quo vadis?). Som presvedčený, že je väčšina Ukrajincov z tejto situácie nešťastná a želá si prosperitu, bezpečnosť, vládu práva, podnikateľské činnosti, prostriedky pre osobný, sociálny, profesionálny a duchovný rozvoj a pokojnú starostlivosť o deti a vnúčence. Chcú to čo každá ľudská bytosť – slušné životné podmienky. Niektorí z nich zrejme považujú EÚ za najlepšiu nádej pre dosiahnutie týchto predstáv, iní zasa považujú za omnoho lepšiu účasť na ekonomickej únii s Ruskom, Bieloruskom a Kazachstanom. Len sa zdá, že v tomto konflikte na týchto Ukrajincoch vôbec nezáleží, oni sú iba pešiakmi používanými či zneužívanými všetkými stranami. Ako by ste charakterizovali aktuálnu situáciu na Ukrajine z hľadiska typológie ozbrojeného konfliktu? Akí sú jeho priami a nepriami účastníci? Aktuálnu situáciu na Ukrajine možno charakterizovať ako mix takmer všetkých typológii ozbrojeného konfliktu, aj keď momentálne o rôznej intenzite. To predstavuje či zahŕňa typológiu ozbrojeného konfliktu z pohľadu geopolitického, geografického, demografického, politického, ekonomického a zatiaľ v malej miere etnického a najmenej náboženského, aj keď boli útoky proti náboženským objektom. Jednoducho povedané v súčasnosti je to na Ukrajine „babylon“. Podľa ročenky SIPRI (Stockholm International Peace Research Institute) je ozbrojený konflikt z pohľadu strát na životoch za určité časové obdobie delený do troch kategórií a podľa súčasného stavu môžeme hodnotiť, že zatiaľ ide o stredný ozbrojený konflikt, ten je limitovaný ľudskými obeťami 25-1000 osôb za rok a za celé obdobie konfliktu viac než 1000 obetí. Uvidíme však, ako sa to vyvinie, ak začnú ukrajinské ozbrojené sily s Národnou gardou či dobrovoľníckymi jednotkami atakovať proruských separatistov na východe a juhovýchode Ukrajiny, a ak toto vyvolá odozvu RF, tak je možné odhadnúť, že môže vzniknúť vojna, ktorá má už horšie parametre a to najmenej 1000 obetí v každom roku. Priami účastníci ozbrojeného konfliktu sú regulárne ozbrojené sily (pozemné, námorné a vzdušné), bezpečnostné sily (jednotky ministerstva vnútra). Pravdepodobne v blízkej budúcnosti to budú aj vytvárajúce sa jednotky pod názvom Dnepr a Donbas. Nepriami účastníci, resp. neregulárni účastníci, sú integrované a neintegrované skupiny, ďalšie rôzne skupiny a bandy kvázi dobrovoľníkov. Ako by ste na základe Vašich informácií zhodnotili stav ukrajinských ozbrojených síl k dnešnému dňu a jej pripravenosť na bojové použitie? Súčasný stav ozbrojených síl Ukrajiny je zložité presnejšie verifikovať. Už pred konfliktom boli málo cvičené a udržiavané pri nedostatočnom rozpočte, najmä na modernizáciu a nákupy novej techniky a ďalej pri faktore korupcie, zneužívania a rozkrádania už aj tak nedostatočných zdrojov. Časť ozbrojených síl prešla na stranu Krymu, časť bola odzbrojená a zbrane a technika boli zabavené RF. Zbraňové systémy a technika sú ešte z čias Sovietskeho zväzu, hoci časť techniky bola modernizovaná. Ich bojové použitie je obmedzené a k tomu prispieva aj zložitosť v (ne)jednoznačnej orientácii sa vojakov, pri ich dvojstrannej manipulácii v priebehu udalostí na Majdane, ďalej či ísť proti podstatne silnejšiemu súperovi, ak vojnu nechceme (Ukrajina ani RF), resp. asi by sme ju neustáli a tiež je otázkou, ako chápu legitímnosť súčasného vedenia krajiny a to najmä vo vzťahu ku garantovaniu ich právnej ochrany prípadného vojenského zásahu proti vnútorným proruským silám a proti vonkajšiemu súperovi, ozbrojeným silám RF, ale svoju rolu tu zohráva aj ich financovanie (musia živiť svoje rodiny). Okrem ozbrojených síl má obdobné úlohy plniť aj tzv. Národná garda Ukrajiny, ktorej príslušníci prechádzajú pred ich nasadením niekoľkotýždňovým výcvikom v jednom z výcvikových stredísk Ministerstva vnútra Ukrajiny. Ako by ste zhodnotili úlohy, ktoré sú takéto zložky pripravené plniť a aké sú možné dôsledky ich nasadenia pri potláčaní odporu zo strany povstalcov na východe a juhu Ukrajiny? Podľa rozhodnutia Ukrajinského parlamentu bola v marci schválená a zriadená Národná garda Ukrajiny (NGU). Početne sa uvádzajú čísla 33.300 osôb, ale sú aj informácie o počtoch cca 60.000 osôb. Táto štruktúra sa musí vyzbrojiť a vycvičiť a bude patriť pod jurisdikciu ministerstva vnútra. Podľa doposiaľ zverejnených údajov ,medzi jej úlohy má patriť ochrana verejného poriadku, strategicky významných objektov (napr. plynovodov na ktoré už boli slovné ataky o ich zničení), štátnikov, diplomatov, zabrániť ozbrojeným konfliktom a provokáciám na štátnych hraniciach, zneškodňovanie zločincov a teroristov. Má pôsobiť aj spolu s mobilnými jednotkami rýchleho nasadenia. Dá sa predpokladať, že bolo vytvorenie NGU nevyhnutné skôr z požiadavky zabrániť rôznym parapolicajným zložkám tzv. sebaobrany Majdanu, rôznym integrovaným a hlavne neintegrovaným ozbrojeným skupinám, silám integrovaným do zložiek donútenia centra, voľne pôsobiť na území krajiny bez centrálneho riadenia a kontroly a zároveň demonštrovať pred národom schopnosť súčasného vedenia krajiny stabilizovať súčasný nestabilný systém ozbrojených procesov. Na podporu realizácie týchto úloh bolo smerované aj vyhlásenie dočasného prezidenta o zabezpečení financovania ozbrojených síl a Národnej gardy. Realizácia úloh NGU bude zložitá, najmä ak v nej nebude nastolený tvrdý vojenský režim, poslušnosť a podriadenosť centrálnemu veleniu, ak nebude primerane vyzbrojená a vycvičená na uvedené úlohy a v žiadnom prípade nemôže nahradiť regulárne ozbrojené sily. Ak bude NGU použitá voči povstalcom na východe a juhu Ukrajiny, namiesto ozbrojených síl, tak to bude nešťastné riešenie, ktoré môže RF využiť pri svojom ďalšom postupe a realizácii cieľov a úloh. Bojové úlohy majú plniť aj prápory Dnepr či Doneck a ďalšie polovojenské organizácie, pozostávajúce z dobrovoľníkov a / alebo žoldnierov. Aké úlohy v boji zvyknú príslušníci takýchto zložiek plniť v prípade ich súčinnosti s ozbrojenými silami a aký stav bojovej morálky u nich možno očakávať? Podľa oznámenia ministra vnútra Avakova sa vytvorila dobrovoľnícka jednotka pod názvom Dnepr so zameraním na zásahy proti diverzantom, neoznačeným ozbrojencom a iným banditom. Zároveň vznikla ďalšia jednotka, špeciálny prápor Donbas (asi 800 osôb), s úlohami zabezpečovať verejný poriadok a čeliť aktivitám proruských separatistov, ktorý je organizovaný vodcom pravicových radikálov Jarošom a prápor má byť súčasťou už uvedenej dobrovoľníckej jednotky Dnepr. Dá sa však predpokladať, že v rámci nich môžu byť aj skúsení žoldnieri z iných krajín, ale aj vlastní. Ich motivácia bude prelínaním národnej a radikálnej snahy so snahou o dobrý žold (peniaze, zlato a to aj z drancovania a lúpeží). Dá sa predpokladať, že ich výzbroj pochádza zo skladov vojsk ministerstva vnútra, že prevažujú ručné zbrane a nemá ťažkú bojovú techniku (delostrelectvo, raketomety, rakety, minomety, prostriedky PVO a pod.). Ale nedajú sa vylúčiť určité utajené dodávky zbraní od medzinárodných sympatizantov a zbrojného priemyslu. Tieto jednotky nie sú silné bojovým potenciálom, to znamená, ani zbraňovými systémami ani počtami osôb. Ale nebezpečné môže byť ich pôsobenie skôr v zmysle partizánskeho (gerilového) a asymetrického boja proti silnejšiemu protivníkovi, najmä v strednej a západnej časti Ukrajiny (v lesoch) pri podpore miestneho obyvateľstva. Proti neoznačeným ozbrojencom a diverzantom môžu byť úspešní. Môžu však pôsobiť aj na terorizovanie obyvateľstva a vyvolávať paniku. Nakoľko môže byť efektívna spolupráca Ozbrojených síl Ukrajiny, Národnej gardy a dobrovoľníkov a žoldnierov počas bojových operácií? (Môže ju negatívne ovplyvniť absencia uniformity výstroja a výzbroje z hľadiska identifikácie „svojich“ a „cudzích“?) Aké úlohy môže riadna armáda plniť v prípade prenosu istej časti bojových úloh na polovojenské jednotky? Pre relevantnú odpoveď nie je v súčasnosti dostatok overených údajov o velení a riadení týmto ozbrojeným zložkám z centrálnej úrovne. V každom prípade je faktom, že ozbrojené sily podliehajú ministerstvu obrany, Národná garda ministerstvu vnútra a dobrovoľnícke jednotky Dnepr boli vytvorené pod manažmentom ministra vnútra, ale špeciálny prápor Donbas organizuje vodca pravicových radikálov Jaroš a tak je otázne, koho bude „poslúchať“ bez ohľadu na vyhlásenie MV Ukrajiny, že bude súčasťou jednotky Dnepr. Dôležitým faktorom bude aj zloženie týchto jednotiek, to znamená aký počet budú tvoriť medzinárodní žoldnieri a vlastní Ukrajinci. Dá sa predpokladať, že tento konglomerát ozbrojených síl a jednotiek bude problematické centralizovane riadiť a veliť im pričom bude nevyhnutné zobrať do úvahy ich rozdielne vojenské spôsobilosti (bojový potenciál), ale aj vybavenosť komunikačno-informačnými prostriedkami pre taktickú, operačnú a strategickú (centrálnu) úroveň. Ďalším praktickým problémom v boji bude absencia uniformity (označenia pre identifikáciu) výstroja a výzbroje novovytvorených jednotiek Ukrajiny, ale aj proruských separatistov, čo pri prípadných bojových (protiteroristických z pohľadu Ukrajiny) akcií spôsobí zmätok, ale hlavne straty na životoch možno nezainteresovaných a nevinných osôb. Aká je pripravenosť Ozbrojených síl Ukrajiny a Národnej gardy na boj proti partizánom a pouličný boj s povstalcami? Dá sa predpokladať, že pripravenosť ozbrojených síl Ukrajiny a Národnej gardy na operácie proti proruským separatistom, prípadne neskôr partizánov je v súčasnosti nízka, lebo OS neboli cvičené na tento spôsob boja a Národná garda je v štádiu prípravy a výcviku. Ich nevýhodou je/bude aj to, že separatisti majú, zdá sa dokonalý prehľad o mieste, teréne a podmienkach prípadného ozbrojeného boja s ich ďalším budovaním, majú dostatok spravodajských informácií a činnosti ukrajinských síl a proti Národnej garde sú aj relatívne adekvátne vyzbrojení, vrátane účasti vojenských poradcov. Majú aj určitú, a v niektorých regiónoch aj veľkú podporu miestneho obyvateľstva a zdá sa, že aj predstaviteľov verejnej správy a ozbrojených síl RF. Čo determinuje nízky stav morálky, ktorý doteraz vykazovali ich príslušníci nasadení na východe Ukrajiny? Aký postup pri vypuknutí pouličných bojov môže Kyjev zvoliť s cieľom eliminácie dôsledkov uvedeného stavu? Príslušníci jednotiek, ktorí boli doposiaľ nasadení na východe Ukrajiny, vykazovali naozaj nízku úroveň morálky a bojového nasadenia. Možno sa domnievať, že to spôsobovalo viacero faktorov, resp. ich súbeh. Musíme predpokladať, že použitie razantnej a zničujúcej sily nie je zatiaľ žiaduce a to najmä preto, aby to nevyvolalo medzinárodnú kritiku, ale domácu a napokon to možno neodporučili ani relevantní predstavitelia USA a EÚ. Východ a najmä juhovýchod Ukrajiny je značne proruský, ozbrojené jednotky Ukrajiny tam nemajú žiadnu výraznú podporu zo strany obyvateľov a to značne demoralizuje zasahujúce jednotky. Príslušníci ukrajinských síl si tiež asi dostatočne uvedomujú existenciu veľkého brata v plnej zbroji v blízkosti hraníc a že sú v dosahu jeho spravodajskej, radarovej, palebnej a raketovej sily, ktorú nemôžu sami zvládnuť či odraziť, hoci reálnu vojnu na území Ukrajiny si asi takmer nikto neželá. V prípade pouličných bojov je najlepším spôsobom ich v súčasnej dobe nerealizovať, ale obkľúčiť mesto, eliminovať zásobovanie a vyčkať napr. na „zdrojové vyčerpanie“ separatistov, ale aj obyvateľov a súbežne vyčkávať na politické a diplomatické riešenie konfliktu. Dá sa povedať, že pouličné boje sú neefektívnou formou zmeny stavu na východe Ukrajiny. Vyžadovali by precíznu prípravu, vycvičenosť, kombinovanú výzbroj a schopnosť ľahkých kombinovaných jednotiek, pri obrovských stratách nielen bojujúcich strán, ale najmä civilného obyvateľstva, pretože sa dá kalkulovať, že by nebolo evakuované a to by následne vyvolalo obrovské protesty medzinárodnej verejnosti a pravdepodobne aj zásah RF. Aká je možná efektivita použitia ťažkej bojovej techniky v pouličných bojoch? Aj v kontexte predchádzajúcej otázky možno konštatovať, že je použitie ťažkej bojovej techniky v prípadných pouličných bojoch neefektívne pre útočiacu stranu a zároveň vedie k obrovskej deštrukcii urbanistickej zástavby mesta a obce s následnými značnými stratami na životoch civilného obyvateľstva. A to je aj všeobecne (medzinárodne) neprijateľné a taktiež by to pravdepodobne vyvolalo vojenský zásah RF. Podľa dostupných informácií pôsobia na strane povstalcov vyslúžilí vojaci a policajti vrátane bývalých príslušníkov jednotiek zvláštneho určenia a veteránov vojny v Afganistane (1979 – 1989). V akej miere sú spoločne s civilistami a za pomoci zbraní, ktorými disponujú, pripravení samostatne a dlhodobo klásť odpor ukrajinským vojenským a polovojenským zložkám? To, že na strane povstalcov či separatistov pôsobia vyslúžilí vojaci a policajti vrátane bývalých príslušníkov jednotiek osobitného určenia a veteránov vojny v Afganistane (1979 – 1989), nie je prekvapujúce. Možno predpokladať, že v tomto prípade ich účasti ide o mix faktorov, ako je pronárodné cítenie oslobodenia sa od útlaku z centra (Kyjeva), pomoc krajanom, presadzovanie záujmov aj ruskej strany, možnosť finančnej kompenzácie za účasť a pod. Podobné prípady boli/sú aj na strane bojujúcich v Iraku, Afganistane, v mnohých afrických krajinách a vlastne všade, kde sú záujmy a biznis. Dnes už je možné si prenajať bývalých vojakov, policajtov, spravodajcov, bývalých agentov CIA a ďalších agentúr, ktorí pôsobili v rôznych vojnách na blízkom a strednom Východe, v krajinách Afriky, Ázie a v ďalších ako súkromnú „armádu“ na záležitosti, kedy nechcem obetovať početné životy draho vycvičených profesionálnych vojakov a možno hlavne preto, aby to politickí predstavitelia relevantných štátov nemuseli zdôvodňovať a vysvetľovať svojim voličom a národu alebo keď sa chce zmeniť režim v štáte bez podozrenia z angažovanosti nejakého (ne)demokratického štátu. Tento stav sa už stáva/stal štandardom v našej civilizácii a podporovaný je aj globalizačnými aspektmi, ako ovládnuť svet. Ich bojový potenciál v plnej miere neodpovedá ani potenciálu regulárnych peších, mechanizovaných či motostreleckých jednotiek, ale sú zoznámení s miestom, terénom a ďalšími podmienkami pre vedenie ozbrojeného odporu, majú vybudované palebné postavenia s komplexným využitím toho, čo im priestor a terén poskytuje, ale aj morálnu podporu obyvateľstva. Rozhodujúce je ich logistické, najmä materiálno-technické a výzbrojné zabezpečenie, vrátane hodnoverných spravodajských informácií a komunikačno-informačných prostriedkov. Dobrovoľnícke oddiely zohrali významnú úlohu v mnohých konfliktoch na území bývalého ZSSR a v súčasnosti možno na strane povstalcov registrovať prítomnosť viacerých dobrovoľníkov zo zahraničia. Aký vplyv na rozloženie síl by mal hromadný príchod dobrovoľníkov vrátane kozákov z iných štátov? Príchod dobrovoľníckych oddielov by znamenal ďalšiu eskaláciu napätia a priblíženie sa k vojne. Tým, že nie sú Ukrajincami, majú rôzne náboženské vyznanie, sú medzi nimi profesionálni zabijaci/hrdlorezovia, nemôžu mať národný a zodpovedný vzťah k Ukrajine a ani sa nebudú zodpovedať za to, čo by tam vykonali. Ich bojový potenciál voči regulárnej profesionálnej armáde je nízky, ale sú použiteľní na asymetrické akcie. Aká je pravdepodobnosť priamej vojenskej intervencie na východe a juhu Ukrajiny zo strany Ruska a za akých podmienok a prípadne v akom rozsahu ju možno očakávať? Aké iné formy intervencie prebiehajú resp. sú v blízkej budúcnosti pravdepodobné? Podľa vyjadrení súčasných oficiálnych predstaviteľov Ukrajiny a regulárnych predstaviteľov RF sa zdá, že si ani jedna strana konfliktu neželá vojnu. Je však ťažké diagnostikovať hranicu, v prípade prekročenia ktorej by RF priamo použila ozbrojenú silu na území Ukrajiny. Možno však dedukovať z vývoja postupných vyhlásení predstaviteľov RF, že by v prípade hromadného perzekvovania, napadnutia (zabíjania) obyvateľov Ukrajiny ruskej národnosti na východe Ukrajiny mohlo dôjsť k vojenskému obsadeniu východnej časti Ukrajiny, tým zároveň zjednotiť a pričleniť ukrajinských Rusov k RF, ale aj vytvoriť predpolie pred prípadným rozšírením NATO o západnú časť Ukrajiny. Stredná a západná časť Ukrajiny by nebola predmetom vojenského zásahu, ale výnimočne by mohla byť dočasne eliminovaná, ak by vojensky bránila a ohrozovala vytvorenie a existenciu východnej Ukrajiny, či už ako samostatného štátu alebo ako osobitného regiónu napojeného na RF. Ako hodnotíte názor bývalého riaditeľa izraelskej rozviedky NATIV, že by vstup Ukrajiny do NATO pre Rusko znamenal premenu jeho systému PRO na kopu šrotu? Vyjadrenie o tom, že by vstup Ukrajiny do NATO pre Rusko znamenal premenu jeho systému PRO na kopu šrotu je možné hodnotiť, ako snahu o vyvolanie psychologickej formy prípravy na vojnu, ako negramotnú, ale účelovú provokáciu voči RF, na ktorú je najlepšie nereagovať, alebo uviesť skôr mierovú spoluprácu RF s USA v letoch do vesmíru na ISS, používanie raketových motorov ruskej výroby pre realizáciu úspešných štartov rakiet pre viaceré krajiny sveta, ktoré aplikujú kozmický výskum a pod. Ale pre vyváženosť názorov a informácií by sa dali spomenúť niektoré protihodnoty, ako napr. v minulom roku vojenské cvičenie či „výlet“ ruskej ponorky projektu 971 Ščuka-B (NATO – Akula) do Mexického zálivu pri brehoch USA, bez toho, aby to americké satelity a hydroakustické senzory zaregistrovali, alebo tohtoročný aprílový hliadkový let Su-24 s prostriedkom REB (rádioelektronického boja/rušenia) Khibiny-M v neutrálnej časti Čierneho mora pri „výcviku“ amerického torpédoborca Donald Cook s uverejnenou informáciou, že členovia posádky torpédoborca teraz prechádzajú neodkladnými procedúrami so psychológom. Ako hodnotíte vojenské záujmy USA a RF na Ukrajine z geostrategického a vojensko-strategického hľadiska? Záujmy USA je oprávnené hodnotiť v širšom a jedinom veľmocenskom kontexte, než len geostrategické a vojenskostrategické, ktoré tentoraz už prekročili rubikon a narazili na adekvátneho či primeraného partnera a teraz už protivníka. A hádam by bolo vhodné a relevantné spomenúť nedávne vyjadrenie Patricka Josepha BUCHANANA, amerického republikána, slávneho komentátora a bývalého kandidáta na prezidenta USA o iracionalite: Pokiaľ si ľud východnej Ukrajiny praje formálne vyjadriť svoje historické, kultúrne a etnické zväzky s Ruskom a ľud západnej Ukrajiny si naozaj praje prerušiť všetky zväzky s Moskvou a vstúpiť do Európskej únie, tak prečo to neriešiť politickou, diplomatickou cestou, demokraticky – u volebných urien? Čo je na tom iracionálne? Možno by však bolo primerané pripomenúť v hore uvedených kontextoch, že britský geograf Halford Mackinder v roku 1904 predniesol prejav, ktorý mal zmeniť históriu. Pod názvom “Nosný geografický bod histórie” definoval vzťahy medzi regionálnou geografiou štátu – jeho topografiou, väzbou na more alebo pevninu či klímu – a jeho politikou a postavením vo svete. Určil dve základné skupiny mocností: námornú, vrátane Británie, USA a Japonska a veľkú pevninskú mocnosť Euráziu, ktorá dokázala rozvojom železnice zjednotiť veľké pevninské oblasti a urobiť ju nezávislou na mori. Pre tohto geografa bolo pre pokračovanie hegemónie Britského impéria po 1.svetovej vojne nevyhnutné za každú cenu zabrániť zblíženiu záujmov národov východnej Európy – Poľska, Československa, „Rakúsko-Uhorska“ s ruským „srdcom“ euroázijskej pevniny (nosného geografického bodu). Po mierových rozhovoroch vo Versailles povedal preslávenú poučku: Kto ovláda východnú Európu, ovláda srdce pevniny. Kto ovláda srdce pevniny, ovláda svetový ostrov. Kto ovláda svetový ostrov, ovláda svet. Pričom srdcom pevniny je kľúčová oblasť Eurázie a svetovým ostrovom je celá Eurázia, vrátane Európy, Stredného východu a Ázie, čo tvorí asi 90 krajín. Hádam každý pochopí, že najdôležitejšie je ovládať svetový ostrov, t. j. Európu, Stredný Východ a Áziu. A z toho vyplýva, že ak chcem vládnuť svetu, musím zabrániť potenciálnemu zjednoteniu Eurázie do koherentného ekonomického a vojenského bloku, lebo ak by sa to podarilo, tak jediná hyperveľmoc by začala mať problémy. Veď napokon aj všetci historickí uchádzači o svetovú nadvládu pochádzali z Eurázie. Eurázia má 75% populácie, 60% HDP a 75% energetických zdrojov Zeme. To čo sa odohrá či stane s distribúciou moci na eurázijskom kontinente, bude mať rozhodujúci vplyv na globálnu nadvládu USA. Položme si otázku, zmenilo sa v tomto niečo? Ako hodnotíte možný vplyv konfliktu na Ukrajine na globálne rozloženie síl? Aké scenáre sú v tomto smere najpravdepodobnejšie? Ako snahu o zastavenie jednostranného či jednokoľajného šírenia globálneho rozloženia síl v Európe cez NATO, častokrát bez diskusie, bez dodržania svojho predchádzajúceho slova a bez súhlasu protistrany. Aký postup SR by z hľadiska politickej a vojenskej angažovanosti bol vzhľadom na jej záujmy najracionálnejší? Taký, ktorý zodpovedá nášmu reálnemu postaveniu v NATO a EÚ, ale hádam aj pri tom si môžeme zachovať svoju tvár (face) a pomôcť krajinám vysvetľovať, že je veci potrebné chápať v širšom spektre minulého a súčasného vývoja a riešiť veľmi uvážlivo do budúcnosti, najmä politicky, diplomaticky a pri volebných urnách, ak si časť národa želá zmenu. Na záver by som si dovolil povedať, že všetky tieto vojenské či vojensko-odborné otázky a odpovede sú vyvolané, sú len dôsledkom zlého politického hodnotenia zameraného len na krízovú oblasť (region), bez chápania hlbších súvislostí z celkového pohľadu na problémy globálneho sveta, ktoré sa momentálne premietlo/premieta do oblasti jeho bezpečnosti. Tak ako chceme nájsť trvalú či aspoň trvalejšiu cestu von či kompromis? Ekonomickými sankciami a premiestňovaním vojenských síl bližšie a nakoniec ich „dočasné“ ponechanie v tomto „horúcom“ regióne?