brig. gen. v. v. Doc. Ing. František BARTKO, CSc.
Vystúpenie na 7. Slovenskom strategickom fóre (15.10.2011 Skalica) článok publikovaný v EURO ATLANTIC QUARTERLY č. 2/2011 http://eaq.sk
Strategické hodnotenie obrany štátu (SHO) je prostriedkom na reálne zhodnotenie strategickej situácie krajiny v oblasti zabezpečenia svojej bezpečnosti a spôsobilostí na obranu svojich národných záujmov.
Potreba nového strategického hodnotenia obrany krajiny môže byť objektívnou požiadavkou, ako dôsledok zmenených (vonkajších) geostrategických podmienok, ktoré môžu mať priamy dopad na národnú bezpečnostnú situáciu a národné záujmy štátu, alebo na základe zásadných vnútorných zmien v spoločnosti, ktoré si vyžadujú prehodnotenie existujúcich strategických dokumentov a definovanie nových priorít obrannej a bezpečnostnej politiky štátu.
V ostatných rokoch prešlo týmto procesom Francúzsko, ktoré po 14 rokoch prijalo novú Bielu knihu obrany v roku 2008 (Défense et Sécurité nationale – LE LIVRE BLANC). V roku 2006 zverejnilo Ministerstvo obrany Nemecka novú Bielu knihu o nemeckej bezpečnostnej politike a budúcnosti Bundeswehru (White paper 2006 on German Security Policy and the Future of the Bundeswehr. Kanada, svoju prvú bielu knihu o obrane vydala v roku 1964. Poslednú – v poradí osmu – bielu knihu, s názvom „Canada First“ Defence Strategy, v roku 2008.
Od schválenia Obrannej stratégie SR v roku 2005, ktorému rovnako predchádzalo SHO (aj keď výstupom nebola Biela kniha obrany SR), ešte neuplynulo šesť rokov a je teda namieste položiť otázku, či je nutné vykonať nové strategické hodnotenie?
Žijeme v dobe, keď zásadné zmeny v oblasti geostrategického a bezpečnostného vývoja sveta sú tak rýchle a tak významné (nová Strategická koncepcia NATO, vývoj situácie v arabskom svete, stále výraznejšie klimatické zmeny a ich dôsledky…), že strategické hodnotenie obrany sa stáva nevyhnutnou súčasťou života každej krajiny a postupne nadobudne charakter permanentného kontinuálneho procesu, v rámci ktorého budú sledované a vyhodnocované všetky faktory, ktoré majú vplyv na realizáciu cieľov bezpečnostnej politiky štátu.
SHO a následná príprava Bielej knihy obrany (BKO) je zložitý proces, ktorý si vyžaduje komplexný systémový prístup na strategickej úrovni riadenia štátu so širokou účasťou odborníkov nie len z oblasti bezpečnosti ale z celého spektra politického a spoločenského života štátu. A tu si nie som istý, či súčasný stav prijatých organizačných opatrení zabezpečí realizáciu tejto požiadavky.
Už na prvý pohľad je zrejmý rozpor medzi názvom procesu SHO SR, navrhovanou štruktúrou BKO SR a ich reálnym obsahom.
Tento rozpor sa v plnej miere ukazuje aj v materiály, ktorý MO SR predložil do vlády koncom júna 2011. Už v predkladacej správe sa konštatuje, že „Cieľom SHO SR je … definovať politicko-strategický rámec pre dlhodobý rozvoj obranného potenciálu SR a ozbrojených síl …“ s následným záverom, že „ Na základe rozhodnutia vlády SR k materiálu bude vypracovaná a vláde SR predložená Biela kniha o obrane SR, ktorá bude obsahovať komplexné rozpracovanie nielen konkrétneho modelu budúcich OS, ale aj ostatných súčastí rezortu obrany…“ [1].
Autori SHO SR sa však, napriek zdôrazňovanej potrebe systémového a koncepčného riešenia obranného potenciálu SR, sústreďujú na situáciu a problémy v OS SR a celkovo sa obmedzujú iba na rezort obrany, ako jediný rezort zodpovedný za obranu. Táto orientácia je logická, vzhľadom na zvolené ciele a možnosti hľadania východísk z krízovej situácie v ktorej sa OS SR v súčasnosti nachádzajú, ako aj na hlavných nositeľov úlohy – príslušníkov rezortu obrany a GŠ OS SR.
Je potrebné zdôrazniť, že z hľadiska rezortu MO SR, „Závery strategického hodnotenia obrany SR“ v plnom rozsahu splňujú očakávania, odbornej verejnosti – pokiaľ ho chápeme ako rezortný materiál (ale potom by nemal mať v názve SHO SR)“. Jasne a presne definuje príčiny súčasného krízového stavu OS SR a ukazuje možné východiska, včítane rizík, ktoré vyplývajú z jednotlivých “strategických volieb“ predkladaných vláde SR. V žiadnom prípade však nepokrýva a nerieši celé spektrum problematiky zabezpečenia obrany a bezpečnosti štátu, ako je uvedené v názve a teda nemôže vytvoriť ani dostatočné analytické predpoklady pre prípravu BKO SR.
Formulácia záväzku, ktorý bol deklarovaný v programovom vyhlásení súčasnej vlády SR: „Vykonanie strategického hodnotenie obrany Slovenskej republiky s cieľom definovať politicko-strategický rámec pre dlhodobý rozvoj obranného potenciálu Slovenskej republiky a ozbrojených síl vrátane zabezpečenia stabilného zdrojového rámca“ [2], ale aj slova premiérky SR po prerokovaní SHO SR v Bezpečnostnej rade SR: „Nové námety, ktoré sú obsahom pripomienok Bezpečnostnej rady SR ku Komplexnému hodnoteniu obrany, budú zapracované do východiskového materiálu pre stratégiu obrany až do roku 2020. Potom sa vypracuje tzv. biela kniha, ktorá už bude obsahovať aj konkrétne ekonomické dopady a presné zadefinovanie priorít“[3], jednoznačne hovoria o komplexnom hodnotení a definovaní politicko-strategického rámca pre dlhodobý rozvoj obranného potenciálu SR.
Naplnenie takto definovaného cieľa si teda vyžaduje ozaj komplexný prístup pri SHO SR a následnej príprave BKO SR, ktorý postihne všetky faktory ovplyvňujúce rozhodovanie politického vedenia štátu, pri definovaní priorít v oblasti bezpečnosti a obrany Slovenskej republiky, ale aj pri rozhodovaní o vytvorení a zabezpečení dostatočných zdrojov a prostriedkov na ich realizáciu.
Na základe porovnania spôsobov prípravy a realizácie SHO a ich následných výstupov BKO vo vyššie uvedených krajinách, môžeme konštatovať, že existujú určité všeobecne plátne zásady, rovnako ako špecifika typické pre konkrétne krajiny, ktoré je potrebné poznať a akceptovať.
K tým spoločným zásadám patrí predovšetkým komplexná analýza globálneho bezpečnostného prostredia a následné definovanie hlavných bezpečnostných výziev, hrozieb a rizík (ako vonkajších tak aj vnútorných) na základe ktorých sa definujú základne princípy národnej bezpečnostnej stratégie.
Veľmi dôležitou časťou BKO je jasné definovanie národných ambícií a cieľov zahraničnej a bezpečnostnej politiky štátu v rámci medzinárodného spoločenstva, na bilaterálnej národnej úrovni.
Samostatnú časť BKO tvorí kapitola venovaná priamo zabezpečeniu obrany a bezpečnosti štátu, pričom jej obsahom je predovšetkým:
– aktualizácia perspektív národnej obrany (v rámci štátu aj v rámci koaličnom),
– následné predefinovanie (spresnenie) úloh OS a ostatných zložiek štátu, ktorým vyplývajú povinnosti podieľať sa na zabezpečení obrany a bezpečnosti z platných zákonov,
– definovanie nevyhnutných kapacít a spôsobilostí pre zabezpečenie týchto úloh.
Nevyhnutnou súčasťou BKO je nadefinovanie rozsahu, zamerania, spôsobov a dynamiky zabezpečenia opatrení nevyhnutných pre dosiahnutie vyváženosti medzi potrebnými finančnými zdrojmi a generálnym rámcom štátneho rozpočtu (reštrukturalizácia, transformácia,… OS a ďalších zložiek bezpečnostného systému). Práve v tejto časti je potrebné veľmi citlivo vnímať možnosti a špecifika typické pre konkrétnu krajinu.
Na základe uvedených poznatkov a analýzy navrhovanej štruktúry BKO SR, ako aj požiadavky aby BKO SR bola nadrezortným dokumentom, ktorý bude mať právny rámec (schválený parlamentom) a zároveň dokumentom jasným a zrozumiteľným pre všetkých občanov SR dávam na zváženie úpravu jej pracovnej (pôvodne navrhovanej) štruktúry a obsahu jej hlavných častí nasledovne:
Časť „Hodnotenie obrannej politiky“ vypustiť, pretože je obsahom „Strategického hodnotenia obrany“, ktoré predchádzalo spracovaniu BKO.
Časť „Bezpečnostné prostredie“ upraviť názov na „Medzinárodné bezpečnostné prostredie a národná bezpečnosť“ a obsah členiť do podkapitol venovaných:
– analýze medzinárodného bezpečnostného prostredia,
– definovaniu hlavných bezpečnostných výziev, hrozieb a rizík, ktoré budú špecifické pre medzinárodné spoločenstvo, Európu a konkrétne pre SR,
– národnej bezpečnostnej stratégii (hlavné princípy alebo kompletný dokument).
V časti „Národné ambície a ciele zahraničnej a bezpečnostnej politiky štátu“ (Obranné úsilie SR politicko-vojenské ambícia) jednoznačne definovať hlavné ciele a úlohy zahraničnej aj bezpečnostnej politiky v rámci medzinárodného spoločenstva (OBSE, OSN), v rámci kolektívnej bezpečností (NATO, EÚ), priority v rámci bilaterálnych vzťahov SR a načrtnúť perspektívy národnej obrany v koaličnom aj národnom rámci.
Časť „Požiadavky na vojenské spôsobilosti“ premenovať na „Strategické úlohy OS SR“, pričom v tejto kapitole sa v samostatných podkapitolách zamerať predovšetkým na:
– predefinovanie (spresnenie) strategických úloh OS SR,
– definovanie nevyhnutných kapacít a spôsobilostí pre zabezpečenie týchto úloh,
– požiadavky na spôsoby (cesty) ich naplnenia,
– návrh na transformáciu organizačnej štruktúry OS SR.
Ako vo francúzskej, tak aj v nemeckej BKO je dôraz položený na dôležitosť obrany a ochrany štátneho územia a obyvateľstva. Teritórium a jeho obyvateľstvo tvoria jadro obrany každého štátu. Základom pre splnenie úloh obrany štátu sú adekvátne pripravené ozbrojené sily, ale na zabezpečení obrany a ochrany obyvateľstva sa nevyhnutne podieľajú aj ďalšie zložky a preto je nevyhnutné zvyšovať efektívnosť komplexného systému obrany a ochrany obyvateľstva, štátnych orgánov aj infraštruktúry voči možným rizikám a hrozbám.
To znamená, že aj BKO SR by mala obsahovať stáť, ktorá by bola zameraná práve na otázky zabezpečenia vnútornej bezpečnosti, nie len prostriedkami OS SR, ale v rámci komplexného bezpečnostného systému štátu.
Posledná časť BKO by mala byť zameraná na nadefinovanie rozsahu, zamerania spôsobov a dynamiky zabezpečenia opatrení nevyhnutných pre dosiahnutie cieľov stanovených v jednotlivých častiach BKO s dôrazom na dosiahnutie vyváženosti medzi potrebnými finančnými zdrojmi a generálnym rámcom štátneho rozpočtu a v neposlednej rade na dosiahnutie priameho a aktívneho zapojenia volených zástupcov štátu (poslancov parlamentu aj samospráv) do procesov rozhodovania v oblasti národnej obrany a bezpečnosti.
Biela kniha obrany SR, pokiaľ má splniť svoje poslanie, nemôže byť „iba“ rezortným dokumentom, musí to byť dokument s ktorým sa stotožní celé (alebo väčšinové) politické spektrum štátu, a ktorý bude mať záväzný charakter pre formovanie a realizáciu nie len bezpečnostnej politiky štátu voči ostatnému svetu, ale predovšetkým pre všetky zložky štátu, ktorým zo zákona (alebo z „obyčajnej“ občianskej povinnosti) vyplývajú povinnosti a úlohy v oblasti zabezpečenia obrany a bezpečnosti SR. To znamená dokument, ktorý schváli Národná rada SR a potom je platný pre celú Slovenskú republiku.
„Toto nie sú preteky o to, kto bude prvý. Toto je proces na minimálne štyri volebné obdobia a preto chceme, aby to bolo čo najkvalitnejšie“ [3].
Literatúra:
1. Závery strategického hodnotenia obrany Slovenskej republiky, Materiál na rokovanie vlády Slovenskej republiky
2. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2010 – 2014
3. Armáda sa zmenšila na divíziu, ale štruktúry zostali, nechápe Radičová, SITA 13. júla 2011