genmjr. v.v. Ing. Peter NOVOTŇAK
vedúci služobného úradu MO SR
Príspevok uverejnený v časopise OBRANA č.8 – August 2012
Téma výsluhové dôchodky a ich valorizácia (či vlastne nevalorizácia) zaťala do živého. Po poslaneckom návrhu zákona, ktorým sa koncom júna rozhodlo, že tento rok sa dôchodky vojakov a policajtov valorizovať nebudú, bol rezort obrany postavený pred dilemu: na jednej strane je tu obrovská pravda, že takéto riešenie nie je spravodlivé, pretože medzi ľuďmi, ktorí boli ukrátení o tohtoročnú valorizáciu, je veľa takých, ktorí nedobrovoľne odišli z aktívnej vojenskej služby pri znižovaní počtov profesionálnych vojakov ozbrojených síl, ale aj bývalých vojakov v starobnom veku, pre ktorých je výsluhový dôchodok jediným zdrojom obživy.
Na druhej miske Váh sú tri fakty:
1) takto nastavený systém je dlhodobo neudržateľný;
2) pokladnica zíva prázdnotou;
3) že v posledných rokoch boli valorizácie dôchodkov voči „vojakom“ štedrejšie než voči ostatným občanom.
Neudržateľný systém
Na osobitný účet, z ktorého sú každý mesiac vyplácané dôchodky vojakom, „nateká“ z odvodov vojakov približne 60 miliónov eur ročne. Ibaže celková suma dôchodkov, ktorú musí rezort každoročne vyplatiť, je 160 miliónov eur, teda o 100 miliónov eur viac (!). Rozdiel pokrýva zo svojho rozpočtu ministerstvo obrany. Medziročne sa výpadok medzi príjmami a výdavkami dôchodkového účtu zvyšuje o 8 až 9 mil. eur. To znamená, že ak v roku 2011 ministerstvo doplácalo na dôchodky vojakov sumou 102 mil. eur, je reálny predpoklad, že tento rok to bude viac ako 110 mil. eur. Takýto systém je dlhodobo neudržateľný – ak s nim veľmi rýchlo nezačneme niečo robiť, o par rokov už jednoducho nebude z čoho dôchodky vyplácať! Respektíve bude treba opäť ubrať z niektorej inej kapitoly rozpočtu rezortu obrany, teda nezostane na výcvik, logistiku, vystroj, modernizáciu techniky…
Podľa prepočtov, ak by nastolený trend pokračoval, približne o 15 rokov by na výsluhové dôchodky išla cela jedna tretina rozpočtu rezortu obrany!
Samozrejme, môžeme diskutovať – a diskusie aj intenzívne prebiehajú – o formách, ako dnešný stav veci zmeniť. Scenárov je viacero, od umiernených (kombinácia možného zvýšenia príjmov a možnej korekcie existujúcich výdavkov), cez radikálne (regulácia súbehu výsluhového dôchodku a príjmu zo zamestnania) až po katastrofické (zvýšenie odvodov, zdanenie dôchodkov). Naprieč politickým i odborným spektrom však panuje zhoda, že so systémom sa muší urýchlené niečo robiť. Otázkou je len čo? A ako? Je jasne, že k zmene systému budeme musieť pristupovať citlivo a zodpovedne, aby sme nenapáchali viac škôd ako osohu. Budeme musieť nájsť spôsob, ako zmeny vopred konzultovať so zástupcami výsluhových dôchodcov.
Riešenia sa pripravujú
Riešenie, ktoré pripravuje rezort obrany do budúcnosti, zahŕňa koncepčne zmeny v priebehu služby
profesionálnych vojakov. Predovšetkým rozdelí štátnu službu vojakov na dve časti: na dočasnú, v ktorej budú slúžiť približne dve tretiny profesionálnych vojakov v nižších hodnostiach mužstva, časti poddôstojníkov a časti dôstojníkov a na stálu službu, do ktorej prejdú postupne vojaci na základe ich dosiahnutých výsledkov a z nich vyplývajúceho kariérneho postupu. Vojaci v stálej službe – to znamená ti, ktorí prejdú ako najperspektívnejší celou vojenskou kariérou, musia mať naďalej možnosť poberať vojensky výsluhový dôchodok. Samozrejme, ešte stále tu zostava otázka tých výsluhových dôchodcov, ktorí už dnes v systéme sú, a ktorých sa (ne)Valorizácia výsluhových dôchodkov bezprostredne dotýka. Pravé im (a vojnovým veteránom, a najmä vdovám, vdovcom a sirotám) sa bude snažiť rezort obrany kompenzovať nenavýšenie súm sociálnych dávok inými formami. Na tento účel však bude musieť ušetriť peniaze z vojenského rozpočtu v oblasti praktického výkonu personálnej politiky, predovšetkým dokázať zastaviť odchody relatívne mladých ľudí vo veku 33 – 35 rokov do výsluhového dôchodku, ktorí potom odčerpávajú nielen finančne prostriedky, čo si odviedli sami vo svojich odvodoch na osobitný účet, ale veľmi dlhé obdobie niekoľkých desiatok rokov ich dôchodok
treba dotovať aj z rozpočtu, ktorý ma rezort obrany pridelený na plnenie svojich úloh. Napríklad vojak, ktorý narukoval v osemnástich a odchádza po 16 rokoch do výsluhy ako tridsaťštyriročný s hodnosťou
rotmajstra, si „nasporil na odvodoch“ (rozumej: odviedol do systému) celkovo 63 908 eur. Ak poberá mesačne dôchodok 441,03 eur, nasporená suma by mu vystačila na 12 rokov. Keď začne čerpať z odvodov iných vojakov, ma 46 rokov. Čiže, ak berieme priemerný vek dožitia mužov 72 rokov, potom vojensky výsluhový dôchodca čerpá zo systému prostriedky počas minimálne 26 rokov, na rozdiel od priemerného starobného dôchodcu, ktorému v takomto modeli vypláca Sociálna poisťovňa dôchodok len 10 rokov. Inými slovami: osobitný účet, z ktorého sa vyplácajú výsluhové dôchodky vojakom, je zaťažovaný 2,5-krat viac než porovnateľný účet Sociálnej poisťovne.
Pravdaže, každé prirovnanie pokrivkáva, a nikde v uvedených číslach a argumentoch sa ešte nezohľadňuje špecifické postavenie vojakov ani tvrdé podmienky, v ktorých museli prinášať osobne obete. My všetci si uvedomujeme, že profesia príslušníka OS SR je svojim spôsobom výnimočná, že potrebujeme v rezorte špičkových, kvalitne pripravených profesionálov a že musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme si ich získali a udržali. Na druhej strane, my všetci sa musíme naučiť akceptovať, že keď sa rube les, zákonité lietajú triesky. A občas sa niektorá bolestivo zapichne aj pod necht. Ponechať však doterajší systém by mohlo už v strednodobom horizonte viesť k jeho postupnému znefunkčneniu až kolapsu, čo by malo pre všetkých poberateľov dávok neporovnateľne bolestivejšie dôsledky. Vedenie rezortu v súčasnosti robí všetko pre to, aby sa tento problém čo najskôr vyriešil tak, aby bol dlhodobo udržateľný, a to nielen nie len pre súčasných, ale aj budúcich poberateľov dávok sociálneho zabezpečenia.