generál v.v. Ing. Ľubomír BULÍK, CSc.
január 2006
NGŠ OS SR v článku prostredníctvom tzv.“TOP-5“ priorít predstavuje víziu modernizácie OS SR.
V priebehu roka 2005 sa udiali významné zmeny v procesoch reformy ozbrojených síl Slovenskej republiky (ďalej len OS SR). Bol prijatý zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov a v súvislosti s pozastavením výkonu povinnej vojenskej služby bol prijatý „balík“ zákonov, ktoré umožňujú Ministerstvu obrany SR na základe dobrovoľnosti budovať plne profesionálne ozbrojené sily. Spustili sme nový systém výcviku vojenských profesionálov od výcviku jednotlivca až po blokové vyvedenia práporov v centrálnom výcvikovom priestor Lešť. Otvorením Kurzu národnej bezpečnosti v Národnej obrannej akadémií Maršala Andreja Hadíka v Liptovskom Mikuláši bol zavŕšený proces tvorby nového vzdelávacieho systému pre dôstojníkov (od poručíka po generála) OS SR. Po prvý krát boli menovaní do prvej dôstojníckej hodnosti absolventi civilných vysokých škôl, ktorí prešli prípravou v novom vzdelávacom systéme. Pri plnení medzinárodných záväzkov boli splnené plánované úlohy na rok 2005 aj úspešným vykonaním afirmačných cvičení Veliteľstva pozemných síl v Trenčíne a hlavne práporu okamžitej reakcie Martin. Prebieha postupná modernizácia lietadiel i systémov vzdušných síl a splnil sa plánovaný výcvik pilotov. Vo verejnej súťaži bol vybraný dodávateľ moderného komunikačného a informačného systému pre ozbrojené sily SR a pokračuje skúšobná prevádzka informačných systémov pre riadenie ľudských zdrojov a tvorby štruktúr, čo natrvalo zabezpečí vysokú využívania dostupných zdrojov. Pokračovala dodávka dopravných automobilov, modernizácia delostreleckých, chemických a ženijných systémov a pokročila aj zástavba bojového obrneného vozidla Aligátor. Zlepšila sa aj osobná výbava jednotlivca zavedením novej goratexovej obuvi, termobielizne, spacích vakov a ďalších výstrojných súčiastok.
Na začiatku roka 2006 sme tak na historickej križovatke v transformácii a modernizácii ozbrojených síl. Počínajúc januárom 2006 za sebou zanechávame staré zdedené štruktúry spojené s ozbrojenými silami minulosti zamerané len na teritoriálnu obranu, z veľkej miery založenými na povinnej základnej vojenskej službe, so zastaranou technikou a tzv. cyklickým výcvikom orientovaným na vojakov povinnej služby a vstupujeme do novej éry, v ktorej budú naše ozbrojené sily zložené z dobrovoľných, profesionálnych vojakov a civilných zamestnancov.
Nové profesionálne sily predstavujú mnohé nové výzvy a príležitosti. Z môjho pohľadu medzi najvýznamnejšími výzvami a príležitosťami v novom profesionálnom prostredí, po stabilizácií personálu, ktoré sú pred ozbrojenými silami, v budúcich desiatich rokoch bude potrebné zabezpečiť, aby naše ozbrojené sily mali kvalitné moderné vybavenie, materiál, zbraňové systémy a inú potrebnú technológiu. Modernizačné úsilie v tejto oblasti sa musí zamerať nielen na našu schopnosť byť interoperabilní s partnermi v NATO a EÚ, aby sme boli schopní splniť naše externé vojenské záväzky, ale tiež na tie požiadavky, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie našich národných/vnútorných vojenských poslaní týkajúcich sa bezpečnosti a obrany záujmov Slovenskej republiky.
Pre zjednodušenie pomenovania tohto procesu budem hovoriť o „Top 5“ modernizačných iniciatívach potrebných pre transformáciu ozbrojených síl. Od ich závislosti na aktuálnych zdedených systémoch smerom ku zabezpečeniu moderných a technologicky vyspelých zbraňových systémov, vybavenia a systémov udržiavania, ktoré naše budúce ozbrojené sily budú potrebovať. „Top 5” modernizačných programov pre ozbrojené sily je zoradených podľa priorít, aby sa zdôraznila dôležitosť, ktorú dávam každému z týchto kľúčových a nevyhnutných transformačných modernizačných programov. Ide o nasledovné:
1. JEDNOTLIVEC – obstaranie moderných podporných systémov (nepriestrelné a bojové vesty, nosný modulárny systém, optika pre nočné videnie, globálny polohový systém – GPS, goratexové vybavenie atď.)
2. VÝCVIK – tvorba moderných výcvikových zariadení (bojové výcvikové centrá, simulácie, strelnice atď.)
3. UDRŽIAVANIE – vytváranie spôsobilosti všestranného zabezpečenia nasadzovaných a nasadených síl a prostriedkov OS SR
4. TECHNOLÓGIE – perspektívne technológie a technika (komunikačné a informačné systémy a obmena techniky z ťažkej na ľahkú obrnenú kolesovú techniku)
5. DOPRAVA – nadobudnutie leteckej operačnej dopravy a prepravy (lietadla a vrtuľníky pre presun a udržiavanie nasadených síl a prostriedkov)
Týchto „Top 5” modernizačných programov by malo zaručiť vytvorenie a dosiahnutie moderných, rýchlo reagujúcich a mobilných vojenských síl, ktoré budú schopné splniť tak vnútorné úlohy štátu, ako aj medzinárodné záväzky v rámci NATO, EÚ a iné.
Z uvedeného je zrejmé, že prioritou je a stále bude, starať sa o našich vojakov! K tomu je nevyhnutné, aby mali k dispozícii čo najlepšie podporné systémy pre jednotlivca, ktorými je možné v maximálnej miere eliminovať riziko, že vojak neprežije možné smrteľné nebezpečenstvo na bojisku (konvenčnom, aj nekonvenčnom). Zaistia primeraný komfort proti zlým poveternostným vplyvom a zvýšia prehľad o taktickej situácii. Zlepšia schopnosť navigácie našich vojakov v každom teréne a poskytnú im nástroje na „ovládnutie noci“ s využitím sofistikovaného systému nočného videnia, komunikácie a iných prístrojov. Pritom platí, že nie posledný technologický výstrelok je ten najlepší, ale hovorím o technológií, ktorá je overená a odskúšaná v praxi.
Okrem toho takto vybavenému vojakovi musí byť poskytnutá príležitosť na získanie kvalitného a realistického výcviku, ktorý bude pre neho výzvou jednak fyzicky, aj psychicky. V tomto zmysle budeme musieť významne zvýšiť simulačné spôsobilosti ozbrojených síl a súčasne všestranne zdokonaliť vybavenie našich hlavných výcvikových zariadení, najmä flexibilitu (mamévrovosť) našich strelníc a strelníc pre streľbu z lafetovaných zbraní.
Nemenej dôležitou súčasťou komplexného zabezpečenia vojaka na bojisku musí byť nepretržitá dodávka zásob a materiálu, ktorá je potrebná na plnenie operačných a iných úloh a na jeho prežitie. Rýchlosť, presnosť a flexibilita systémov udržiavania, aby mu mohla byť poskytnutá správna položka na správnom mieste a v správnom čase, sú nevyhnutné pre jeho úspech na bojisku. Tomuto musíme prispôsobiť našu logistiku, systémy udržiavania a prepravy, spraviť ich rýchlo nasaditeľné a rýchlo sformovateľné, pričom súčasne zanecháme čo najmenšiu možnú „logistickú stopu“ a zároveň zmaximalizujeme podporu a udržiavanie našich vojakov na bojisku.
Zužitkovanie vyššie uvedeného predpokladá zástavbu moderných komunikačných a informačných systémov a tiež napr. pokračovať v modernizácii vzdušných síl. Prebiehajúci program modernizácie lietadiel a vrtuľníkov OS SR ich udrží prevádzkyschopné aj za horizont r. 2015 a pripravujeme ďalšie modernizačné programy, ktoré sú zamerané na ďalšie súčasti vzdušných síl. Problémom sú a budú dopravné lietadla a bojové vrtuľníky, ktoré sa blížia ku koncu svojho technického života. Preto musíme už teraz plánovať, ako zabezpečiť hladký prechod pri náhrade hlavne našich lietadiel An-24/26 a Mi-17, ktoré sú kľúčové pre splnenie národných potrieb aj medzinárodných záväzkov.
Prebiehajúca reforma našich ozbrojených síl je v tomto smere správne nastavená a postupne, v závislosti na prioritách a zdrojoch, meníme naše sily z pomalých, nákladných, ťažkých mechanizovaných jednotiek na rýchle, agilné, vysoko mobilné a rýchlo nasaditeľné motorizované sily, ktoré sú adaptabilnejšie, flexibilnejšie, cenovo dostupné pri nepredvídaných udalostiach v budúcnosti.
V nasledujúcej časti sa budem detailnejšie zaoberať tzv. „Top 5” modernizačnými programami pre ozbrojené sily SR.
Priorita č.1
JEDNOTLIVEC – obstaranie moderných podporných systémov (nepriestrelné a bojové vesty, optika pre nočné videnie, globálny polohový systém – GPS, goratexové vybavenie atď.)
Moderné podporné systémy jednotlivca v maximálne možnej miere podporujú úspešnosť vojaka v akomkoľvek asymetrickom bojovom priestore a zároveň zvyšujú šance na jeho prežitie. V tomto zmysle musí každý vojak v prvom rade mať vyspelé osobné ochranné systémy, aby sa chránil pred nástrahami moderného bojiska. Musíme obstarať novú generáciu nepriestrelných viest, ktoré budú navrhnuté tak, aby poskytovali zvýšenú ochranu a pohodlie vojakovi v porovnaní so staršími modelmi. Tieto systémy budú schopné zastaviť alebo spomaliť guľky a črepiny a redukovať počet a vážnosť rán.
Návrhy systémov svetovej triedy zahŕňajú také modely, ako napr. interceptorová nepriestrelná vesta (Interceptor Body Armor – IBA). Tento systém vyhovuje najnovším trendom v rámci osobnej ochrany nepriestrelnými vestami. IBA je modulárna nepriestrelná vesta proti mnohým hrozbám, ktorá je zložená z ergonomicky navrhnutého predného dielu a zadných platničiek a vonkajšej taktickej vesty (VTV) a je kompatibilná s modulárnym ľahkým vybavením na nosenie nákladov (Modular Lightweight Load-Carrying Equipment). VTV chráni pred trieštivými výbušninami a guľkami 9mm kalibru. Ochranné vkladacie platničky proti malým zbraniam (Small Arms Protective Insert – SAPI) môžu odolať viacnásobným zásahom malých zbraní. Pripojiteľné chrániče na krk a slabiny poskytujú zvýšenú ochranu a úchytné očká na prednej časti vesty umožňujú vojakom pripevniť si veci potrebné na splnenie poslania. Nový pripojiteľný deltový prídavný chránič (Deltoid Auxiliary Protector – DAP) pokrýva ramená/plecia a a pazuchy/podpazušné oblasti. DAP poskytuje tú istú úroveň ochrany ako VTV a pozostáva z dvoch chráničov zvrchu a zospodu ramena.
Vonkajšia taktická vesta je z kevlarovej tkaniny, ktorá je veľmi jemná a zastaví strelu 9 mm kalibru. Tkanina na prednej a zadnej časti vesty umožňuje pripevniť také vybavenie, ako sú granáty, vysielačky a pištole. SAPI sú vyrobené z keramického karbidu bórneho so zadnou vrstvou zo „spectra“ štítkov, čo je extrémne tvrdý materiál. Zastavuje, drví a zachytáva všetky črepiny až do kalibru 7,62 mm s rýchlosťou pri ústí 2,750 stôp za sekundu. Je tvrdšia ako kevlar. IBA váži o 35 percent menej ako nepriestrelné vesty staršieho typu, a poskytuje značne zdokonalenú mobilitu a spôsobuje nižšiu fyzickú záťaž a únavu danému vojakovi.
Navyše k ochranným systémom jednotlivca náš vojak potrebuje moderné prístroje zisťovania cieľov a nočného videnia, najmä počas období zníženej viditeľnosti a nočných operácií. Aby naši vojaci na zemi alebo vo vzduchu mohli „ovládnuť noc“, musíme im poskytnúť moderné technológie, ktoré zvyšujú účinnosť zbraňových systémov jednotlivca a obsluhovaných posádkou a ktoré poskytujú zlepšený prehľad o situácii. Toto je možné dosiahnúť pomocou troch základných technológií: zosilnenie optického obrazu, infraďalekohľadov a laserov. Príklady týchto technológií zahŕňajú:
• Prostriedky na zosilnenie optického obrazu, ktoré zabezpečia našim vojakom a letcom zlepšené nočné videnie a lepší prehľad o situácii. Letecké prostriedky umožňujú letecké operácie pri veľmi slabých svetelných podmienkach prostredia a umožňujú zamerať von z lietadla pre zabezpečenia zvýšenej bezpečnosti.
• Optika pre zvýšené nočné videnie, ktorá zabezpečí spojenie obrazu skombinovaním obrazov zo zosilňovača optického obrazu a IR senzorov do jedného obrazu.
• Chladené a nechladené termálne senzory, ktoré poskytujú našim vojakom spôsobilosť pozorovania a palebnej kontroly pre zbrane jednotlivca alebo obsluhované posádkou počas znížených podmienok viditeľnosti na bojisku, čím sa umožňuje presná detekcia, zisťovanie a zničenie cieľov v akýchkoľvek podmienkach na bojisku.
• Infračervená a laserová technológia, ktorá umožňuje vojakom presne použiť zbrane jednotlivca a obsluhované posádkou počas nočných stretov. Táto technológia poskytuje určenie vzdialenosti cieľa pomocou lasera a tiež spôsobilosť laserového označenia.
Schopnosť efektívne a účinne navigovať a komunikovať v akomkoľvek počasí a teréne, by mali umožniť presné, ľahké, zdokonalené GPS a zdokonalené komunikačné systémy jednotlivca a obsluhované posádkou. V niektorých armádach sa k týmto účelom používajú napr.:
• Mikro-ľahký zdokonalený hlásiaci systém na určenie pozície (Micro-light enhanced location reporting system – EPLRS), ktorý má dve konfigurácie, jednu pre veliteľa družstva/tímu a jednu pre veliteľa čaty. Konfigurácia veliteľa družstva/tímu pozostáva z mikro-ľahkých rádií EPLRS, ktoré sú vložené v taktickej veste na nosenie nákladov (obsluha hands-free). Konfigurácia veliteľa čaty zahŕňa mikro-ľahké EPLRS, plus prístroj CDA (commander’s digital assistant – digitálny pomocník veliteľa), ktorý poskytuje taktický prehľad a spôsobilosť komunikácie až smerom k úrovni taktických malých jednotiek.
· Multifrekvenčné inter-intra tímové rádio (Multi-band inter/intra team radio – MBITR), ktoré poskytuje hlasovú a dátovú komunikáciu medzi alebo v rámci tímu prostredníctvom prístroja uchopiteľného do ruky, modernizovateľného, je založené na softvére a je veľmi ľahké. MBITR rádio by malo poskytovať interoperabilitu s existujúcimi staršími systémami a komerčnými rádiami, pričom bude zaisťovať možnosť budúcich operácií s ďalšou generáciou komunikačného vybavenia.
Hoci je veľa ďalších systémov a prvkov, ktoré vytvárajú kompletný podporný systém jednotlivca (vrátane rôznych poľných uniforiem do konvenčného aj nekonvenčného [RCHB] prostredia; podporného poľného vybavenia; špecializovaných zbraní jednotlivca a posádky; a iného nevyhnutného vybavenia), mojím zámerom pre tento článok nie je vymenovať kompletný zoznam. Skôr chcem načrtnúť smerovanie, do technologických oblasti ktoré považujem za najdôležitejšie pre zvyšovanie schopnosti našich vojakov presúvať sa, komunikovať a prežiť na bojisku dneška a v budúcnosti.
Priorita č. 2
VÝCVIK – tvorba moderných vycvikových zariadení (bojové výcvikové centrá, simulácie, strelnice atď.)
Druhou prioritou v oblasti modernizačných činností je tvorba a zlepšovanie našich výcvikových zariadení, vybavenia a spôsobilostí. Naša prebiehajúca analýza ukázala priamu koreláciu medzi realistickým, náročným výcvikom a úspechom na modernom bojisku. Aby OS SR mohli úspešne plniť medzinárodné záväzky, musia byť pripravené v relatívne krátkom čase po ich aktivácií, vykonávať širokú škálu vojenských operácií ako člen technologicky vyspelej aliancie. Ako plnohodnotný člen NATO musíme nielen modernizovať naše bojové vybavenie, ale musíme zlepšovať metódy, ktoré používame na výcvik na použitie a integrovanie tohto vybavenia na modernom bojisku. Naša postupne sa formujúca taktická doktrína zdôrazňuje nové koncepcie, ktoré kombinujú nadriadenosť informácií s rýchlym manévrovaním, aby sa aplikovala úplná bojová sila v predurčených rozhodujúcich fázach v priestore operácie. Aby sme sa naučili ako najlepšie aplikovať túto novú doktrínu a efektívne používať našu ďalšiu generáciu bojového vybavenia, musí sa náš výcvik stať intenzívnejší a tak verne, ako je to len možné, kopírovať podmienky, ktoré sú pravdepodobné pre dnešné a budúce bojisko. Aby sme splnili tento cieľ, bude potrebné:
• Zásadne zdokonaliť našu výcvikovú základňu;
• Modernizovať tie prídavné výcvikové zariadenia, ktorými sa bude podporovať realistický a náročný výcvik jednotiek; a
• Použiť existujúce moderné výcvikové technológie v rámci celého spektra živých, virtuálnych a konštruktívnych výcvikových domén a tak zvýšiť výcvikové skúsenosti.
Nedostatok výcvikového priestoru pre bojový výcvik je jednou s veľkých prekážok, s ktorou sa v našom výcvikovom programe stretávame. Preto je zásadné zdokonalenie našich výcvikových zariadení tak dôležité. V súčasnosti je príliš veľká závislosť len na výcvikovom priestore LEŠŤ, kde sa dá v súčasnej dobe len v obmedzenej miere realizovať reálny bojový výcvik na úrovni práporu. Táto závislosť na jedinom výcvikovom priestore vážne obmedzuje počet výcvikového času, ktorý jednotlivé jednotky majú k dispozícii a uberá z predurčenia Lešte ako Bojového výcvikového centra (BVC).
Nový výcvikový program ozbrojených síl má zabezpečiť, aby všetky jednotky vykonávali cieľavedomý výcvik aspoň 32 týždňov v roku. Na splnenie tohto cieľa sme nedávno dokončili štúdiu Koncepcie rozvoja výcvikových zariadení, navrhnutú tak, aby sa prostredníctvom modernizácie rozšírili výcvikové základne na Tureckom Vrchu a vo Valaškovciach. Zámerom tohto programu je zredukovať tlak na plánovanie činnosti na Lešti tým, že budú k dispozícií alternatívne lokality na vykonávanie výcviku malých jednotiek a zamedziť tomu, aby vojaci poznali len jeden terén. Tento plán vyžaduje zaviazanie zdrojov na modernizáciu infraštruktúry a zariadení v týchto dvoch výcvikových zariadeniach na individuálny výcvik a výcvik malých jednotiek (úroveň roty a nižšie). Modernizačný plán pre tieto alternatívne výcvikové priestory zahŕňa:
· Modernizáciu existujúcej infraštruktúry na podporu rotácie jednotiek v týchto priestoroch;
· Vybudovanie moderných strelníc pre jednotlivcov a posádky;
· Zavedenie bojového výcviku (komplexnosť, manéver), ktorý pridá individuálnemu výcviku a výcviku malých jednotiek na reálnosti; a
· Rozšírenie možnosti realizovať v týchto výcvikových priestorov bojový výcvik jednotiek do úrovni roty.
Napriek hore uvedenému, centrom našej pozornosti je vybudovanie Bojového výcvikového centra vo vojenskom výcvikovom priestore na Lešti. Plánujeme, že toto centrum bude vybudované a funkčné začiatkom roku 2007. Jeho názov vyjadruje komplexnosť (od bojových jednotiek, cez bojové zabezpečenie až po bojovú podporu), dominujúcu orientáciu na manéver (pohyb, paľba, …) vrátane terénu, ktorý sa bude približovať pravdepodobnému možnému bojisku. Za účelom zreálnenia výcviku a pružnej reakcií veliteľov a jednotiek na taktickú situáciu sa bude využívať tzv. výučbový laserový simulátor. Ide o systém podobný tomu, ktorý využíva prápor okamžitej reakcie Martin (SIMLAS), ale zdokonalený na jeho komplexné využitie od sledovania pohybu vojaka a jednotky na bojisku, až po signalizáciu, registráciu a vyhodnocovanie zásahov.
Hoci BVC na Lešti ponúkne zariadenia pre hodnotenie strelieb z ručných a lafetovaných zbraní na najmodernejších strelniciach, centrom zariadenia bude komplex bojovej výcvikovej strelnice. Tento komplex má ponúkať realistický a náročný bojový výcvik sila proti sile pre roty a práporné zoskupenia, ktoré sú vyvedené na Lešť na 3-týždňové rotácie. Cvičiaca jednotka, ako aj opozičná sila budú vykonávať cvičenia voľnej hry (free-play exercises), vybavené systémami založenými na laseroch, aby nasimulovali výsledky takéhoto živého stretu. Výsledok takýchto živých stretov bude prenášaný v reálnočasových údajoch do riadiaceho centra cvičenia, kde sa bude monitorovať postup cvičenia na základe ktorého sa bude hodnotiť taktika a technika manévrujúcej jednotky. Tieto výsledky budú periodicky hlásené cvičiacim jednotkám vo formáte „After Action Review” (AAR) – hodnotenie po vykonaní, v ktorom budú ohodnotené taktické silné a slabé stránky jednotky. Takáto objektívna a včasná spätná väzba poskytuje najväčšiu výcvikovú hodnotu pre skúsenosť v BVC. Tieto hodnotenia po vykonaní budú tiež sprístupnené jednotkám tak, aby ich mohli použiť pre plánovanie a výkon budúceho výcviku jednotky na domácej základni a budú v ňom konkrétne slabé stránky výcviku, ktoré sa objavili počas ich rotácie na BVC.
Aby sa viac rozšíril rozsah výcvikových skúseností na BVC, súčasné plány vyžadujú vytvorenie rozhrania medzi existujúcim systémom konštruktívnej simulácie na Lešti a bojovým výcvikom do konca roka 2007. Toto rozhranie umožní, aby bol výcvik rozšírený na úroveň brigády, s veliteľstvom brigády cvičiacim v centre konštruktívnej simulácie, spojeným spoločným operačným obrazom k jednému z práporov manévrujúcich v rámci bojovej výcvikovej strelnice. Iné podriadené jednotky brigády môžu byť tiež spojené do konštruktívnej časti takéhoto cvičenia zo Simulačného centra v Liptovskom Mikuláši. Takto štáb brigády môže realisticky cvičiť všetky úlohy nevyhnutné pre splnenie poslania.
Konečným modernizačným projektom pre BVC je vybudovanie cvičiska v zastavanom priestore na Lešti. Súčasné plány vyžadujú rekonštrukciu zariadenia s 20-imi budovami na Oremovom Laze na Lešti, počínajúc rokom 2006, aby sa poskytlo prostredie na výcvik v zastavanom priestore pre jednotky až do veľkosti práporu. Toto výcvikové zariadenie, ktoré bude postupne vylepšované, do roku 2010, bude replikou zastavaného bojiska, ktoré bude pravdepodobne dominovať bojovým operáciám v blízkej budúcnosti.
Priorita č. 3
UDRŽIAVANIE – vytváranie spôsobilosti všestranného zabezpečenia nasadzovaných a nasadených síl a prostriedkov OS SR
Dobre vyzbrojený a vycvičený vojak musí byť vybavený zásobami a materiálom potrebným na jeho udržiavanie a zachovanie na modernom bojisku. Rýchlosť, presnosť a pružnosť systémov udržiavania s cieľom poskytnúť mu ten správny prostriedok v správnom čase je životne dôležité, čo sa týka jeho úspechu alebo zlyhania na bojisku. Pre splnenie tohto cieľa, je nutné naďalej pokračovať v transformácií našej logistiky, ktorá musí mať spôsobilosť zabezpečiť udržiavanie a dopravné systémy tak, aby sme ich postupne prebudovali na vysoko nasaditeľné a rýchlo konfigurovateľné. Musíme maximalizovať našu podporu a udržiavanie pre našich vojakov, pri zanechaní čo najmenšej “logistickej stopy”, bez ohľadu na typ operácie a teritoriálne obmedzenie.
Automatizované logistické informačné systémy
Ústrednou schopnosťou pre takúto zásadnú transformáciu logistických a udržiavacích systémov v rámci OS SR je schopnosť zautomatizovať „kľúčové” logistické funkcie vrátane zásobovania, údržby, dopravy, zdravotníctva a služieb. Počínajúc rokom 2006 začíname zavádzať logistický informačný systém riadenia definovaný pod názvom Rozšírený Materiálový Manažment (Extended Material Management – XMM). Do konca roku 2008 tento automatizovaný informačný systém zavedie doposiaľ najdokonalejšie automatizované logistické a udržiavacie plánovanie, modelovanie, velenie, riadenie a funkcionalitu informačných technológií v ozbrojených silách SR.
Jedným z množstva vylepšení, ktoré tento systém prinesie logistickým veliteľom a plánovačom, bude schopnosť poskytovať operačným veliteľom a ich vojakom rýchlo prístupné, presné a spoľahlivé logistické a udržiavacie informácie pre zabezpečenie výcviku, pripravenosti a nasaditeľných operačných požiadaviek. Systém XMM bude integrovať a zautomatizovať naše logistické a udržiavacie systémy riadenia od stupňa výrobnej logistiky (vrátane našej výrobnej a priemyselnej bázy) cez stupne spotrebnej logistiky (z NATO synchronizovaných strategických zásobovacích a materiálových základní, cez našu operačnú úroveň, nasaditeľnú Spoločnú logistickú podpornú skupinu) k našim jednotkám na taktickej úrovni nasadeným mimo Slovenska alebo operujúcim na našom území.
Kontajnerizácia materiálu a zásob
S plne automatizovaným a fungujúcim vysoko sofistikovaným logistickým systémom by bolo rovnako dôležité, aby sme mali schopnosť rýchlo konfigurovať a prepraviť životne dôležité zásoby, výzbroj, materiál a služby, ktoré sú „krvou života” každej bojujúcej sily. Tieto zásoby a materiál musíme nakonfigurovať tak, aby boli vo vyváženom stave k rýchlosti ich dodania a k finančným nákladom. Medzinárodný štandard pre prepravu nadrozmerných zásob je kontajnerizácia. Či už po súši, vzduchom alebo po vode, kontajnermi sa presúva životne dôležitý obchodný materiál a služby požadované ľuďmi po celom svete. Naše ozbrojené sily musia tiež disponovať podobnými, široko spektrálnymi kontajnerizačnými prostriedkami a metódami y pre rýchle nasadenie zásob, výzbroje a materiálu potrebného na zabezpečenie a udržiavanie našich bojujúcich síl.
K dispozícii je široká paleta kontajnerov a tieto sú v rôznych veľkostiach tak, aby vyhoveli veľkému počtu potrieb a požiadaviek. Nemal by byť preto problém, aby väčšina zásob, materiálu a výzbroje požadovanej ozbrojenými silami bola nakonfigurovaná a prepravená kontajnermi. Okrem toho bude nutné zaobstarať kompatibilnú kontajnerovú prepravu, prepravné návesy a vozidlá potrebné pre zabezpečenie takýchto kontajnerizačných a prepravných spôsobilostí.
Automatizované multifunkčné sklady s automatizovanými skladovacími a zakladačovými systémami
Ako súčasť modernizácie logistických a udržiavacích systémov bude preto potrebné pokračovať v znižovaní a konsolidácií našich zásobovacích a materiálových základní, skladových priestorov a ďalších súčasti. Takáto konsolidácia nám umožní sústrediť väčšinu našich zásob a materiálu do dvoch moderných multifunkčných logistických základní a základní ostatného materiálu zosúladeného s piatimi triedami zásob NATO. V rámci modernizačného programu sa postavia dve moderné multifunkčné logistické základne – jedna v Nemšovej a druhá v Poprade.
Tieto budú slúžiť ako hlavné, geograficky orientované zásobovacie základne, ktoré sú určené na uskladnenie a distribúciu materiálu a zásob v triedach I, II a IV. Ich vytvorením sa výrazným spôsobom zvýši naša schopnosť prepraviť a distribuovať zásoby a materiál pre naše ozbrojené sily. Kľúčom k zvýšeniu účinnosti bude zaradenie vysoko sofistikovaného logistického automatizovaného systému materiálového manažmentu a požadovaných hlásení. Okrem toho, každý skladový komplex bude mať najmodernejšie automatizované zakladačové a skladovacie systémy, ktoré umožnia v podstate kompletne automatizované spôsobilosti príjmu, uskladnenia, získavania a distribúcie.
Systémy sledovania aktív počas presunu
V snahe zabezpečiť hladké, rýchle a účinné presuny a sledovanie kontajnerizovaných zásob a materiálu poslaného z našich modernizovaných základní cez automatizované logistické systémy, musíme mať vysoko spoľahlivý, nákladovo efektívny a účinný systém sledovania aktív počas presunu. Napríklad v rámci obchodného sektoru, úspech takých medzinárodne uznávaných firiem ako FEDEX, DHL a UPS je založený na ich rýchlom, spoľahlivom, presnom sledovaní pohybu a dodávok pošty, balíkov a príbuzného materiálu a tovaru v takmer reálnom čase. Som presvedčený, že v podmienkach ozbrojených síl je potreba takejto rýchlosti, presnosti a spoľahlivosti ešte dôležitejšia. Informácia o tom, čo bolo poslané, kde sa to nachádza v distribučnom systéme, v ktorom kontajneri a kedy, kde a akým spôsobom budú tieto aktíva dodané je nutnosťou pre fungovanie celého systému. Znižuje sa tak tlak na udržiavanie nadmerných zásob a u niektorých v budúcnosti nepotrebných.
Úspech viacerých operácií závisel a stále závisí od schopnosti veliteľov a ich vojakov vedieť, kde a kedy môžu očakávať zásoby a materiál, ktoré potrebujú na uskutočnenie svojich poslaní. Dôležitá technológia požadovaná pre dosiahnutie tejto spôsobilosti je známa ako systém Rádiovej Frekvenčnej Identifikácie a Sledovania (Radio Frequency Identification and Tracking – RFID). Systém RFID umožňuje umiestnenie výrobných identifikačných príveskov, vložiek a visačiek na položkách, materiáli a výzbroji. Tieto RFID visačky majú zabudované v sebe miniatúrne radia s vysielacími spôsobilosťami, ktoré umožňujú sledovanie materiálu, ako súčasti integrovaného systému sledovania presunov.
Tým, že materiál má jeden z týchto RFID zariadení (visačiek alebo označení), údaje označujúce položku a súvisiace logistické a prepravné informácie, ktoré sú zahrnuté ako súčasť produktového identifikačného kódu, môžu byť načítané širokým spektrom či už mobilných tak aj pevných RFID čítačiek. Informácia vložená v rámci RFID visačiek je prenášaná rádiovým vysielačom s použitím či už pevných alebo mobilných antén, ktoré sú napojené na satelitné komunikačné spôsobilosti. RFID sú prenášané a načítané do automatizovaných RFID pohyblivých dátových sledovacích systémov, ktoré poskytujú logistickým a prepravným poskytovateľom schopnosť riadiť pohyb zásob a materiálu hocikde v zásobovacom alebo distribučnom systéme. Samozrejmosťou je aj stabilita a ochrana tohto informačného systému.
Priorita č.4
TECHNOLÓGIE – perspektívne technológie a technika (komunikačné a informačné systémy a obmena techniky z ťažkej na ľahkú obrnenú kolesovú techniku)
Na prelome 21. storočia je veľmi dôležité, aby sa naše ozbrojené sily postupne prispôsobovali meniacim sa podmienkam vedenia vojny. Je jasné, že ako členovia NATO a EU, musíme byť schopní spolupracovať v nových operačných podmienkach v medzinárodnom prostredí. Súčasne ozbrojené sily SR musia disponovať schopnosťou rýchleho nasadenia v rámci určeného priestoru pre plnenie národných bezpečnostných a obranných stratégií a efektívne asistovať Ministerstvu vnútra pri podpore civilných správ (povodne, zemetrasenia, lesné požiare, nukleárne/biologické/chemické nehody, alebo iné katastrofy či už prírodné, alebo spôsobené človekom).
Dôležitou súčasťou budovania požadovaných spôsobilosti je nesporne zavedenie moderného komunikačného a informačného systému, vrátane automatizovaného systému velenia a riadenia s využitím ktorého budú naše ozbrojené sily schopné bezpečné a multifunkčne komunikovať v medzinárodnom prostredí. Je predpoklad, že tieto požiadavky bude spĺňať postupné zavádzanie technológie projektu MOKYS. Pre skvalitnenie procesov riadenia budú dobudované informačné systémy pre riadenie ľudských zdrojov, tvorby štruktúry ozbrojených síl, logistiku a celú tzv. IT architektúru.
Súčasťou tohto systému musí byť aj vhodný výber bojového vozidla, ktoré musí byť prispôsobené na transport vzduchom a schopné samostatného presunu po komunikáciách bez nutnosti zvláštneho transportného systému (železnica alebo vozidlá pre nadrozmerné náklady). Toto vozidlo by malo disponovať ľahkým opancierovaním pre posádku a byť schopné transportu čaty ľahkej pechoty (9 – 11 osôb). Z dôvodu unifikácie by taktiež malo byť modifikovateľné pre rôzne zbraňové a komunikačné systémy. Vozidlo by malo mať podobné vlastnosti aké majú ľahké obrnené vozidlá (Light Armored Vehicle – LAV), ktoré sú v súčasnosti používané kanadskými prieskumnými silami, námorným zborom Spojených štátov, alebo podobné ruskému produktu BTR 80. Pre špeciálne sily a malé bojové skupiny ako vhodný príklad LAV výborne poslúži i náš ALIGÁTOR. Súčasné LAV systémy sú používané väčšinou moderných západných ozbrojených síl. Zabezpečujú nevyhnutné požiadavky pre rýchle bojové nasadenie.
Bojová schopnosť je definovaná poskytnutím účinnej ochrany a veľkej mobility pechote. Z vojenského pohľadu ide o dvojakú mobilitu. To znamená ich transport vzduchom (vozidlá sú prispôsobené tomuto transportu) a tým, že poskytujú taktickú mobilitu na všetkých druhoch terénu. Oproti pásovým vozidlám sa tieto kolesové vozidlá môžu rýchlo presúvať po cestách bez ich poškodzovania. LAV taktiež poskytujú účinnú platformu pre palebnú silu. Toto môže byť dosiahnuté systémami priamej paľby ako sú kanóny kalibru 50mm, 25-30mm a guľometmi; alebo nepriamej paľby mínometmi. Okrem toho pre zvýšenie palebnej sily napr. proti pancierovaným cieľom a vzdušným prostriedkom LAV sa využívajú aj niektoré ľahké raketové systémy. Kľúčom k dizajnu je flexibilita inštalácie rôznych zbraňových systémov pre podporu pechoty. Naviac vozidlo musí mať schopnosť prežitia. Toto je dosahované ľahkým opancierovaním povrchu a pomocou palubných informačných systémov, ktoré informujú ozbrojené sily o zónach s vysokým ohrozením. Pancier by mal poskytnúť ochranu pred ľahkými priamymi a nepriamymi palebnými zbraňami. Zvýšenie ochrany sa môže docieliť dodatočným plátovaním vozidiel pre ochranu pred ľahkými protitankovými zbraňami (Rocket Propelled Grenades – RPG).
Pre budúcnosť určené bojové vozidlo LAV bude musieť znížiť spotrebu pohonných látok, využívať moderné mechanické zlepšenia, ktoré redukujú nutnosť údržby vozidla a dovoľujú rýchlu výmenu kľúčových častí (motor, prevodovka atď.). Priestory pre posádku musia byť vybavené prístrojmi na zlepšenie videnia, aby umožnili jednoduchú prevádzku aj pokiaľ sú všetky dvere a priezory zatvorené. Malo by poskytovať aj nutný komfort pri preprave vojakov v rôznych bojových a klimatických podmienkach, čo je možné dosiahnuť filtroventiláciou a klimatizáciou. V konečnom dôsledku by toto vozidlo malo spájať vyspelú automobilovú a vojenskú technológiu a zároveň byť pripravené adaptovať sa pre budúce vybavenia a vylepšenia v technológiách. Táto schopnosť prispeje k predĺženiu životnosti vozidla, čo je významným aspektom pre náš program modernizácie.
Priorita č. 5
DOPRAVA – nadobudnutie leteckej operačnej dopravy a prepravy (lietadla a vrtuľníky pre presun a udržiavanie nasadených síl a prostriedkov)
Úlohou našich vzdušných síl je udržať vycvičené a pripravené sily a prostriedky na ochranu vzdušnej suverenity Slovenskej republiky dnes už v rámci koalície, disponovať spôsobilosťou nasadiť sily a prostriedky na podporu NATO a EÚ záväzkov a poskytovať sily pre veliteľa spoločného operačného zoskupenia v prípade operácií pre obranu záujmov štátu, alebo vojenskej podpory civilným organizáciám. K tomu je modernizácia vzdušných síl dobre rozbehnutá s dôrazom na zvyšovanie úrovne ich spôsobilosti a programy predlžovania životnosti dopĺňajúcimi bežne naplánované hlavné opravy pre väčšinu prostriedkov vzdušných síl. Kompatibilita s NATO a normami Organizácie pre medzinárodné civilné letectvo sa stala kľúčovou črtou našich doterajších modernizačných snáh. Tieto prebiehajúce programy umožnia našim vzdušným silám v blízkej dobe ako aj strednom horizonte vyhovieť či už národným, tak aj medzinárodným záväzkom.
Rozhodnutie modernizovať MiG-29 zmenšilo tlak, ktorému sme čelili pri nákupe viacúčelových bojových lietadiel v blízkej dobe tak, aby sa zabezpečili naše požiadavky na ochranu vzdušnej suverenity štátu, ako aj požiadavky NATO. Tento program vdýchne nový život do MiG-29 a s vylepšeniami na avionike a ostatných palubných systémoch, by toto lietadlo mohlo byť dostupné pre misie presahujúce aj rok 2015. Táto situácia nám umožňuje presmerovať niektoré modernizačné a akvizičné zdroje pre neskoršie vylepšenie spôsobilosti predovšetkým dopravných lietadiel a vrtuľníkov.
Plníme medzinárodné záväzky ako aj národné požiadavky na leteckú prepravu. Doma musia naše vzdušné sily poskytovať sily a prostriedky pre úlohy národnej obrany, ako aj podporu civilným orgánom v prípadoch, ako sú napr. prírodné katastrofy a iné. Tieto si vyžadujú, aby sme v prípade potreby mali k dispozícii isté spôsobilosti na prepravu ľudí a zásob rýchlo tam, kde sú potrebné. Často krát, ako to bolo v prípade tsunami v Indickom oceáne, zemetrasenia v Pakistane/Indii, hurikáne Katrina v Spojených štátoch, letecká doprava bola kľúčovým realizátorom včasnej a efektívnej odozvy. Preto letecká doprava a preprava hrá významnú úlohu v budovaní potrebných spôsobilosti našich ozbrojených síl a to nielen v národnom rozsahu.
Čo sa týka medzinárodnej úrovne, operácie NATO a EÚ sa sústreďujú na aktivity mimo svojich koaličných hraníc. Toto vystupňovalo potrebu budovania leteckej prepravy tak pre prípad nasadenia síl a prostriedkov na miesta ich použitia, ako aj logistických doplňovacích spôsobilostí a zabezpečenia iných úloh, ktoré z takéhoto nasadenia síl a prostriedkov vyplývajú. Slovenská republika, podobne ako viacero ďalších spojencov si nemôže dovoliť mať svoje vlastné strategické prepravné spôsobilosti. Takže sme odkázaní na dohody o preprave veľkej časti našich síl pre podporu operácií v miestach, ako sú Irak, Afganistan, Kosovo, ale i iné misie. Avšak, akonáhle sú naši vojaci a prostriedky na mieste nasadenia, Slovenská republika je zodpovedná za ich udržiavanie a rotáciu personálu. Čas a vzdialenosť preto často diktujú, aby sa to realizovalo v rámci prepravy na bojisku.
Naša súčasná dopravná letka lietadlami AN-24/26 zvláda skutočne veľa, ale na všetko nestačí. Okrem toho životný cyklus týchto lietadiel končí v časovom horizonte do r. 2015. Z dôvodu, že narastá oblasť nových úloh a spôsobilosti bude nutné tieto lietadla nahradiť efektívnejšími. Keďže poznáme čas potrebný na nahradenie lietadiel, ktorý býva viac ako 3 ročný pracujeme na vyhodnocovaní možných alternatív.
Požiadavke na obstaranie „nových“ transportných lietadiel sa teda venujeme už dlhší čas. Možnosti môžu zahŕňať kúpu alebo lízing či už nových alebo dobre udržiavaných skorších modelov stredne veľkých lietadiel (ide predovšetkým o prepravnú kapacitu a dolet) používaných v NATO, alebo našich iných spojencov. Pri vyvíjaní alternatív musíme zobrať do úvahy celkové náklady pri vlastnení a na obsluhu lietadla počas celej predpokladanej doby životnosti, nielen prvotné náklady na ich zaobstaranie. Len potom môžeme urobiť kvalifikované rozhodnutie ako postupovať ďalej.
Samotná náhrada stredných transportných lietadiel ale nebude spĺňať celkové požiadavky vzdušnej prepravy. V rámci priestoru operácie alebo pri podpore civilných orgánov počas prírodných katastrof sú často rozhodujúce vrtuľníky. Ak by nastal taký prípad v krátkodobom až strednodobom horizonte, využili by sme sa naše Mi-17. Ale aj tieto dovŕšia svoj technický život v rozmedzí rokov 2015-2019. Preto aj tu musíme zdokumentovať naše požiadavky na lietadlá s rotačným krídlom. Z dôvodu predovšetkým obmedzených finančných zdrojov bude nutné preskúmať aj možnosti v rámci regiónu, ako napr. prípad ktorý sa diskutoval v minulosti v rámci Vyšehradskej štvorky pri modernizácii Mi-24.
Stručne povedané naše vzdušné sily k tomu aby boli schopné splniť svoje poslanie v celom rozsahu, nutne potrebujú disponovať aj schopnosťou zabezpečiť dopravu stredne veľkými lietadlami a vrtuľníkmi. Súčasné možnosti v podobe typov An-24/26 a Mi-17 môžu splniť túto požiadavku v len v obmedzenom rozsahu časovo limitovanú blízkym až strednodobým horizontom pri predĺžení ich súčasného a plánovaného technického života vybavenia a pri ich modernizácií. V každom prípade je aktuálnou požiadavkou dneška začať plánovať ich náhradu za nové, ktoré budú schopné splniť požiadavky obidvoch, národných potrieb a medzinárodných záväzkov. Dôležité je, aby sme zvládli tento proces ako súčasť celkového prístupu k modernizácii celých síl a so správnou rovnováhou medzi požadovanou spôsobilosťou, cenou a rizikom.
Záver
Modernizácia ozbrojených síl je veľmi zložitý, viacrozmerný dlhodobý proces vyžadujúci spoluprácu, ktorý zahŕňa okrem rezortu ministerstva obrany veľa objektov, vrátane vládneho sektoru, priemyselných, komerčných, ako aj medzinárodných partnerov. V rámci Ministerstva obrany SR a OS SR v súlade s Dlhodobým plánom rozvoja Ministerstva obrany SR do r. 2015 máme mnohé modernizačné programy, ktoré buď prebiehajú, alebo sú v stave plánovania, výskumu, vývoja alebo obstarávania. Všetky sú dôležité pre budúci modernizačný a transformačný vývoj našich ozbrojených síl.
Z tohto „balíka“ som sa pokúsil predstaviť tzv. „Top 5” modernizačných programov, ktoré považujem za kľúč k budúcemu úspechu pre naše plne profesionálne ozbrojené sily.
Modernizácia vyžaduje perspektívne myslenie, ktoré obohatené o skúsenosti z reálne vykonávaných operácií (napr. situácia v Afganistane a Iraku – hľadanie aktívnej ochrany proti nástražným výbušným systémom, ktorých používanie je v súčasnej dobe veľmi rozšírené a spôsobuje značné straty na živej sile a znehodnocuje materiál) zaručí kontinuálny modernizačný proces a optimalizuje podmienky na vytvorenie rovnováhy medzi požiadavkami a dostupnými zdrojmi.