generál v.v. Ing. Ľubomír BULÍK, CSc.
február 2008
Pretože žijeme v neustále sa meniacom bezpečnostnom prostredí, je možné na úvod tejto state súhlasiť aj s tézou, že jediná istota, s ktorou môžeme rátať, je neistota. Toto zároveň platí i na druhy konfliktov, ktorým čelíme a budeme čeliť. V súčasnosti aplikovaný prístup v medzinárodnom krízovom manažmente „vznikajúci oheň treba uhasiť tam, kde vzniká“ prináša so sebou množstvo otáznikov, ktoré sme doposiaľ nemuseli riešiť. To je dôvod, prečo ešte len začíname objavovať nové súvislosti takýchto konfliktov. Štáty sa snažia realizovať svoje národné záujmy prostredníctvom eliminácie vonkajších a vnútorných hrozieb, znižovania rizika, prijímaním zodpovedajúcich opatrení a premysleným využívaním zdrojov a nových príležitostí.
V globálnom prostredí rozhodujúcu úlohu zohrávajú USA, pričom Ruská federácia sa intenzívne snaží o posilnenie svojej pozície v nadregionálnom rozmere. Významný je aj nezanedbateľný rastúci ekonomický aj vojenský vplyv Číny a tiež Indie. Nepriaznivým javom je zhoršenie bezpečnosti v priestore Blízkeho a Stredného východu, ako dôsledok posilňovania vplyvu fundamentalistických, extrémistických a radikálnych síl, hrozieb spojených s teroristickými aktivitami, destabilizáciou v Iraku a Afganistane a jadrovými ambíciami Iránu. Vzrastá význam ekonomickej dimenzie bezpečnosti, zvlášť energetickej. Deje sa tak v dôsledku toho, že niektoré krajiny využívajú zásoby nerastných energetických surovín ako nástroj a prostriedok politického nátlaku. Zvyšuje sa tiež súperenie o získanie energetických nosičov. Zdrojom hrozieb a napätí sú neštátne subjekty, často ťažko identifikovateľné, nevyriešené regionálne a lokálne konflikty, ako aj štáty, ktoré nie sú schopné zabezpečiť kontrolu nad vlastným územím. To vytvára podmienky na možný nárast terorizmu a organizovanej kriminality a inej nežiaducej činnosti. Africký kontinent je sužovaný lokálnymi vojnami a konfliktami, čo v spojení aj napr. s AIDS spôsobuje masové migrácie obyvateľstva do viac rozvinutých krajín. Vzrastá tiež hrozba kybernetických útokov a ekologických katastrof a zhoršuje sa prístup k pitnej vode. Problémy spôsobujú aj rozdiely v celkovom rozvoji jednotlivých regiónov sveta, čo zaťažuje medzinárodné vzťahy.
Konflikty, na riešení ktorých sa v súčasnosti zúčastňuje medzinárodné spoločenstvo (OSN, NATO, EÚ), vznikajú v strategicky vzdialených zemepisných rozhraniach, s odlišným geografickým, sociálnym a kultúrnym prostredím. Komplexnosť operácií a odlišnosti medzi nimi sú nielen testom pre ich efektívne riešenie, vrátane dostupnosti zdrojov pre budovanie potrebných spôsobilostí, ale tiež pre pružnosť a komplexnosť rozhodovacieho a plánovacieho procesu.
Súčasné vojenské operácie sú charakteristické tým, že sú mnohonárodné. Vojenské úlohy sú plnené na pozadí komplexných hrozieb vo vysoko globalizovanom prostredí, počnúc priamymi fyzickými ohrozeniami a končiac možnými kybernetickými útokmi na kritické body protivníka. Tieto môžu byť vykonané tak štátnymi, ako aj neštátnymi aktérmi, pričom následky takýchto útokov môžu byť potenciálne rozhodujúce pre priebeh operácie. V týchto okolnostiach vystupuje do popredia schopnosť adaptácie, pochopenia miestnych podmienok a interoperability medzi koaličnými partnermi, hlavne v oblasti komunikácie a zdieľania informácií. To je zvlášť dôležité v priestore, kde má populácia komplikované zloženie, štruktúru a zložité vzájomné vzťahy, pričom prijatie rozhodnutia o použití vojenskej sily vyžaduje citlivé hodnotenie situácie z hľadiska možných vedľajších účinkov. Skúsenosti zo súčasných operácií naznačujú, že efektívne zdieľanie a výmena informácií je jedným z kľúčových faktorov, ktorý umožňuje operačným veliteľom získať lepší prehľad o situácii v priestore operácie, a tým prispieva k rýchlejšiemu dosahovaniu očakávaných efektov. Dnešný vzájomne prepojený svet poskytuje priestor, v ktorom sila médií a ich vplyv na rôzne domáce komunity a verejnú mienku má vplyv na prijímanie strategických politických rozhodnutí o prebiehajúcich, ale aj o možných budúcich vojenských operáciách. Cielené využitie neočakávaného efektu vojenského zákroku môže mať nielen negatívne taktické a operačné následky, ale aj dlhodobé politické konzekvencie s dosahom na jednotu úsilia koalícií.
Symptómy súčasných krízových situácií sú komplikované a navzájom previazané. Tradičné ponímanie bezpečnosti na základe fyzického a geografického aspektu nepostačuje. Podstata niektorých krízových situácií môže byť symetrická a lineárna, pričom potrebné spôsobilosti na jej riešenie sú v tradičnom poňatí vojenskej domény relatívne dostupné. Charakter iných krízových situácií môže byť však oveľa komplikovanejší. Klasické atribúty symetrického konfliktu môžu byť nejednoznačné alebo sa jeho charakter môže postupom času transformovať na asymetrický. Príkladom by mohol byť konflikt v Iraku a v Afganistane, kde sa ráz bojových operácií rôznej intenzity transformoval do operácií na podporu bezpečnosti a stability, avšak jednoznačné vytýčenie hranice medzi týmito dvoma atribútmi je veľmi komplikované. Jednotlivé operácie v oboch konfliktoch sa líšia svojou intenzitou, pričom zdieľajú spoločný asymetrický základ.
Naši protivníci sú väčšinou ťažko odlíšiteľní od civilistov, pre ktorých sa snažíme vytvoriť bezpečné a stabilné prostredie. Môže to byť protivník, ktorý síce nedisponuje spôsobilosťami moderných ozbrojených síl, avšak využívaním asymetrických prostriedkov dokáže účinne podporovať dosahovanie svojich cieľov. Efektívne konfrontovanie takéhoto protivníka si vyžaduje mať dostupné nielen schopnosti účinného kinetického pôsobenia v čase a priestore, ale aj využitie ostatných, nekinetických nástrojov tak v priestore operácie, ako aj mimo neho. V tejto súvislosti bude dôležité vytvoriť komplexný prístup k operáciám, v ktorom by kinetické pôsobenie vojenskej domény bolo vyvažované nekinetickou činnosťou vojenských ale aj ostaných, nevojenských aktérov.
Samotné operačné prostredie bude charakterizované kombináciou bojovej činnosti rôznej intenzity, vykonávaním stabilizačných, rekonštrukčných a humanitárnych aktivít. Navyše, berúc do úvahy pozadie takéhoto prostredia a podstatu konfliktu, budú tieto činnosti prebiehať paralelne s ostatnými nevojenskými aktérmi, napr. s medzinárodnými a mimovládnymi organizáciami, prípadne súkromnými bezpečnostnými zložkami.
Aktuálne operačné poznatky NATO nasvedčujú, že exkluzívna kapacita vojenskej domény je limitovaná a nepostačuje na riešenie súčasných ani budúcich možných komplexných krízových situácií. Novodobé požiadavky vyžadujú vypracovanie a implementáciu kvalitatívne vyššieho, komplexného prístupu vojenskej i civilnej zložky v oblasti krízového manažmentu. Charakteristickým znakom takejto spolupráce by mal byť holistický prístup k ozrejmeniu úloh, cieľov a očakávaní jednotlivých aktérov zainteresovaných na riešení krízovej situácie.
Náčrt súčasného hodnotenia bezpečnostného prostredia predstavuje pre vojenskú silu nové výzvy, na ktoré je nutné včas a primerane reagovať. Stojíme tak pred zásadným problémom správne definovať budúce úlohy vojenskej sily, na ktorých základe bude možná tvorba požiadaviek na rozvoj nutných vojenských spôsobilostí ako súčasť komplexného prístupu vyžadovaného pri vedení súčasných a budúcich operácií. Zároveň je potrebné nanovo definovať úlohy ostatných aktérov, rozvinúť ich kapacity a hľadať nové spôsoby vzájomnej interakcie v záujme dosiahnutia konečného efektu. Vojenská sila zostáva nevyhnutným prvkom pri prevencii a ukončovaní konfliktov, ale v nových konfliktoch – vojenská sila sama osebe nestačí. Nie je to o rozhodujúcom vojenskom víťazstve, ale o dlhotrvajúcich efektoch, ktoré sú výsledkom širšieho prístupu.
Rozhodujúcou veličinou je a zostane vždy človek a tak tomu bude aj v operáciách v 21. storočí, pričom kľúčovým faktorom bude pozitívne nastaviť vnímanie populácie, ktorej sa snažíme pomôcť, ale aj tej, ktorá síce priamo nie je dotknutá prebiehajúcim konfliktom, ale prostredníctvom informácií si formuje svoj názor, politický postoj a celý systém hodnôt k problematike bezpečnosti. Pre lepšiu názornosť poslúži zjednodušený príklad operácie ISAF vedenej silami NATO v Afganistane, kde najvyspelejšej časti civilizácie nejde o ovládnutie alebo získanie územia Afganistanu, ale o vytvorenie podmienok na politické, ekonomické a iné pozitívne riešenie ďalšieho vývoja krajiny jej vlastnými inštitúciami. Ide teda o formovanie nových myšlienok a presvedčení tak populácie v Afganistane, ako aj populáciu v členských štátoch NATO a tiež ďalších priamo, či nepriamo zainteresovaných subjektov.
V tomto zmysle pôjde skôr o víťazstvo viac v zmysle politicko-psychologickej, kultúrnej alebo morálnej dimenzie, než v rovine vojenskej či geografickej. Inými slovami, v súčasných a budúcich operáciách pôjde o zmenu myslenia a vnímania fenoménu dôvery a solidarity v neustále sa meniacom bezpečnostnom prostredí. Tento prístup nie je možné podceniť a aj súčasné operácie ukazujú, ako otázka dôvery a solidarity výrazne vplýva na formovanie názorov a presvedčení na súdržnosť a premyslenosť koalícií a ich úspech v operáciách.
Uvedený problém bude musieť byť komplexne posúdený ako jeden z kľúčových aspektov aj z pohľadu budúcej úlohy vojenskej sily. Samozrejme, je potrebné pokračovať v neustálom zvyšovaní spôsobilosti vojenskej sily tak v oblasti personálu, ako aj v technologickej oblasti, ale podstatou riešenia budúcich konfliktov bude viac test vôle presadiť pozitívny a komplexný rozvoj, ako test vojenskej sily. Vojenská prítomnosť a tiež vojenská zodpovednosť za rekonštrukciu a vývoj daného územia má svoje limity a z dlhodobého hľadiska bude vyvolávať stále silnejšie negatíva. Dá sa predpokladať, že nové konflikty budú výrazne vplývať na charakter našej spoločnosti, na činnosť štátnych orgánov, verejnú mienku, vnímanie bezpečnostných hrozieb a pod. Preto je potrebné si klásť otázky, či sme na to dostatočne pripravení, či máme na tieto nové dimenzie riešenia konfliktov dostatočné odhodlanie a vytrvalosť.
Diskusie medzi odbornou komunitou naznačujú, že bude veľmi dôležité udržať kontinuálnu súčinnosť všetkých relevantných činiteľov vo všetkých fázach hodnotenia a formovania bezpečnostného prostredia, v procese odhadov a vízií, v plánovacom procese a rovnako tak v procese samotného riešenia konfliktu, vrátane primeranej informačnej kampane v čo najskoršom termíne. Toto zahŕňa tak medzinárodné ako aj národné vládne inštitúcie a organizácie, mimovládne organizácie a ostatné tradičné subjekty pôsobiace v rámci civilnej spoločnosti vrátane cirkví, súkromného sektora atď. Takto harmonizované aktivity by vytvorili požadované efekty, ktoré by postupne smerovali k podpore dosiahnutia strategických cieľov širšieho medzinárodného spoločenstva. Aplikácia kvalitatívne nového, komplexného prístupu k operáciám krízového manažmentu bude vyžadovať nielen porozumenie použitia rôznorodých nástrojov tohto manažmentu, ale aj pochopenie vzťahov v prostredí, v ktorom budú tieto nástroje aplikované. Základným atribútom nového prístupu k otázkam krízového manažmentu je vybudovanie spoločnej vedomostnej základne pre nové chápanie operačného prostredia, ktoré poskytne východisko pre jej úspešnú implementáciu.
Takáto koordinácia a integrácia úsilia bude vyžadovať zrozumiteľnosť, s ohľadom na úlohy a zodpovednosti každého zainteresovaného účastníka. Základným princípom by však malo byť, aby robil každý to na čo je predurčený. Predíde sa tak vykonávaniu úloh nešpecializovaným personálom, duplicitám a zvýši sa garancia, že aj tak limitované zdroje budú efektívnejšie využité. V každom prípade je potrebný konsenzus, kde sa začína vojenská úloha a zodpovednosť a kde sa táto končí v rámci zmieňovaného komplexného prístupu.
Napríklad v rámci NATO je primárnym strategickým prvkom v oblasti krízového manažmentu jej vojenský nástroj, ktorého použitie je podmienené politickým rozhodnutím jednotlivých členských krajín. Vyššiu úroveň však určite predstavuje politická a vojenská zložka Aliancie, podporovaná civilnou a ekonomickou sférou jednotlivých členských krajín, čo vytvára skutočne jej silný nástroj pre komplexné strategické spôsobilosti, ktoré v prípade ich harmonizovaného využitia môžu napomôcť k zefektívneniu celkového procesu krízového manažmentu. Koncepčný rámec takéhoto komplexného prístupu by tvorilo sústredené úsilie všetkých členských štátov, ale i ďalších zainteresovaných aktérov, naprieč všetkými záujmovými oblasťami v priestore operácií (okrem vojenskej, taktiež oblasti politickej, civilnej a ekonomickej). Implementácia takéhoto inovatívneho prístupu k operáciám krízového manažmentu si bude vyžadovať na strane Aliancie vypracovanie nových postupov v rozhodovacom procese tak na politicko-vojenskej, vojensko-strategickej, ako aj operačnej úrovni.
Pre porozumenie vzťahov medzi aktérmi v priestore operácie bude dôležité vypracovanie novej formy operačnej analýzy, ktorá okrem posudzovania klasických vojenských aspektov bude zahŕňať aj iné aspekty, napr. ekonomické, sociálne, kultúrne či náboženské aspekty. Je potrebné zdôrazniť, že komplexný prístup k operáciám by nemal ohroziť dostupné procesy a štruktúry Aliancie. Za základ novej formy operačnej analýzy by mali byť považované súčasné operačné plánovacie procesy NATO, pričom práve využitím kombinácie dostupných mechanizmov a „nového prístupu“ by sa poskytli východiská pre lepšie zvládnutie problematiky krízového manažmentu.
Cieľom takto chápaného komplexného prístupu k operáciám by malo byť dosiahnutie harmonizácie a synchronizácie krokov rôznych aktérov naprieč krízovým spektrom. Z hľadiska aliančných operácií sa zdá byť kľúčové jednoznačné vymedzenie politického rámca, ako aj včasné identifikovanie aktérov ochotných spolupracovať a podieľať sa na komplexnom riešení krízovej situácie a ich urýchlené zapojenie do plánovacieho procesu. Poznatky zo súčasných operácií naznačujú, že pre úspešný proces manažmentu súčasných krízových situácií je kritické, aby spolu s riešením otázok bezpečnosti a stability boli taktiež paralelne riešené otázky výstavby základných prvkov fungovania štátu, jeho politického, ekonomického, hospodárskeho a iného rozvoja. Práve tu je priestor pre citlivé prehodnotenia úloh a očakávaní jednotlivých aktérov, hlavne vo vzťahu k udržaniu spoločného úsilia a tempa operácie, vrátane určenia úloh a zodpovednosti vojenskej sily.
Budúce operácie vyžadujú vysoko sofistikovaný profesionálny prístup pričom vojenská sila by mala zostať nevyhnutným konečným nástrojom pri prevencii alebo ukončení násilných konfliktov a v tomto smere by mali byť aj jednoznačne definované úlohy a zodpovednosti. Som toho názoru, že vojenské úlohy a zodpovednosť by mali byť „obmedzené“ na dočasné použitie vojenských schopností pri podpore komplexného prístupu, vytvárajúc podmienky pre politický „štátotvorný“ proces dovtedy:
· kým si bezpečnostná situácia vyžaduje bezprostredne použitie ozbrojenej vojenskej sily;
· kým si bezpečnostná situácia naďalej vyžaduje prítomnosť alebo použitie vojenskej sily v záujme uľahčenia plynulého odovzdania zodpovednosti civilným autoritám;
· pokým budú požadované špecifické vojenské spôsobilosti a poznatky.
Inými slovami „bojovať, ak je to nevyhnutné a budovať ak je to možné“. Uvedená téza znamená posun v doterajšom chápaní riešenia konfliktov smerom k hľadaniu rovnováhy medzi vojenskými nástrojmi a nástrojmi, ktoré zabezpečia rozvoj a diplomaciu.
Konkrétnejšie úlohy sú na schopnosti a vôli každého aktéra, čo by sa malo prejaviť v celkovom systéme spôsobilosti v rámci komplexného prístupu. Znamená to tiež zapojenie ostatných aktérov aj do tvorby vojenských doktrín a koncepcií, pretože interoperabilita nemôže byť v tomto prípade obmedzovaná len na vojenskú silu, ale musí brať do úvahy schopnosti civilných partnerov. Napriek uvedenému vojenská sila musí ďalej pokračovať v hľadaní správnej rovnováhy medzi hlavnými zbraňovými systémami a špecifickými podpornými schopnosťami, ale dôležité bude viac sa sústrediť na výzvy v civilno-vojenskej spolupráci, spravodajstve, logistike a ochrane živej sily.
Vojenské operácie budú viac vykonávané medzi miestnym obyvateľstvom, na čo musia byť pripravované všetky kategórie vojakov, ale hlavne mužstvo a nižší dôstojníci, ktorí najčastejšie budú v kontakte s týmto obyvateľstvom. Bude dôležité, aby pochopili miestnych ľudí, ich vnímania a presvedčenia, kultúru, rodové záležitosti, medziľudské vzťahy a ďalšie potrebné záležitosti. To sú dôvody na prehlbovanie kontaktov s ostatnými kultúrami a presvedčeniami, z vnútra i zvonka našich národných hraníc, ktoré budú tiež kľúčové pre budúce operácie. K tomu potrebujeme nové pohľady, štruktúry a nové spôsoby práce. Potrebujeme inšpiratívne príbehy a analýzy, ktoré pomôžu stimulovať zapojenie širokej verejnosti, obzvlášť pokiaľ sa budeme zapájať do riešenia konfliktov ďaleko od našich hraníc.
Záverom je možno konštatovať, že prostredie súčasných a budúcich operácií je charakterizované komplexným a dynamickým vývojom, kde tradičné ponímanie bezpečnosti na základe fyzického a geografického aspektu neposkytuje reálny obraz o skutočnosti. Komplexný prístup k riešeniu krízových situácií bude preto vyžadovať kvalitatívne novú analýzu ich vzniku, ako aj ich symptómov. Uvedený postup by mal poskytnúť reálnejší obraz o spektre cieľov, zdrojov, úloh a zodpovednosti pre všetkých aktérov – vojenských i nevojenských, čím sa zároveň umožní vzájomné porozumenie rôznych „modus operandi“. Dosiahnutie synergie medzi vojenskými a nevojenskými aktérmi umožní vojenskej doméne racionalizovať úsilie a lepšie využiť obmedzené zdroje pre dosiahnutie cieľov operácie. V neposlednom rade efektívna implementácia komplexného prístupu v celom spektre krízového manažmentu poskytne potenciál na vytvorenie kvalitatívne lepších východísk nielen v oblasti riešenia už vzniknutých krízových situácií, ale najmä v oblasti ich prevencie.
Výklad pojmov:
asymetria – 1. nesúmernosť podľa jednej alebo dvoch hlavných osí; 2. nesúmerné členenie a rozloženie prvkov v architektonickej kompozícii . Ide teda o nesúmernosť, „nekonvenčný prístup, ktorý obchádza, alebo narúša silu tým, že využíva zraniteľné miesta.“
Ide o akcie menších taktických alebo operačných síl proti zraniteľným miestam (najmä väčších krajín alebo veľmocí), ktorých účelom je dosiahnutie neúmerne veľkého účinku, s cieľom podlomiť vôľu nepriateľa vzdorovať, a tak dosiahnuť svoje ciele. Termín „neúmerne veľký účinok“ vyjadruje skutočnosť, že strategické ciele sú dosahované nasadením relatívne malých prostriedkov. Je vhodné vyzdvihnúť aj psychologickú zložku, ktorá vysvetľuje, prečo je možné dosiahnuť strategický cieľ malou, alebo aj neúspešnou operáciou, ktorá by bola z hľadiska veľmoci iba taktickým útokom. Povstalci majú spravidla veľké ciele ako napr. zvrhnutie vlády, vytvorenie nového štátu a pod., ako oproti tomu stojace vojenské zoskupenie, ktorému ide napr. o obnovu mieru. To sa v literatúre nenazýva asymetriou, ale paradoxom asymetrického konfliktu, pretože táto nerovnosť v cieľoch má silný vplyv napr. na vôľu bojovať a obetovať vlastný život.
asymetrický konflikt – operácia vedená pravidelnými ozbrojenými silami proti nepravidelným nepriateľským silám, ktorých spôsob boja, používané metódy a prostriedky sú v rozpore s medzinárodným vojnovým právom a so všeobecne uznávanými etickými a mravnými zásadami.
modus operandi – spôsob vykonania, podnikanie, realizácia, metóda práce.
kinetické pôsobenie – pohybové pôsobenie, pôsobenie týkajúce sa pohybu telies, bezpečnostné aktivity vojenských jednotiek zamerané voči protivníkovi (napr. aktivity zamerané na potláčanie povstalcov).
lineárne pôsobenie – priamočiare pôsobenie.
nelineárne pôsobenie – nepriamočiare pôsobenie.
holistický prístup – holizmus – jedna z foriem súčasnej idealistickej ideológie, v ktorej sa vyzdvihuje prvotnosť celku v pomere k častiam, ako aj nezávislosť celku od častí. Pojatie celostnosti nadobúdajúce nové vývojové kvality. Aplikovanie najnovších poznatkov, informácií, „lessons learns“ s cieľom získania novej, vyššej kvality.
Holistický prístup: V súvislosti s ISAF sa v NATO bežne používa pojem Comprehensive Approach – Komplexný prístup, ktorý znamená nový strategický prístup k plánovaniu a vykonávaniu operácií v krízových oblastiach. Komplexný prístup má na jednotlivých úrovniach velenia trochu odlišný význam. Na strategickej politicko – vojenskej úrovni NATO je jeho podstatou snaha o zapojenie kľúčových hráčov medzinárodného spoločenstva (OSN, Svetová banka, EÚ, MMF a pod.) do plánovania a realizácie operácie v krízovej oblasti. Cieľom je, aby každý z týchto hráčov prevzal zodpovednosť za jednu z oblastí operácie: NATO – bezpečnosť a výcvik nových OS, EU – napr. reforma sektora vnútra a spravodlivosti, OSN – napr. humanitárna pomoc alebo odzbrojenie, atď. Na taktickej úrovni sa Komplexný prístup uplatňuje v konkrétnej spolupráci rôznych organizácií na obnove krajiny prostredníctvom konkrétnych rekonštrukčných a rozvojových projektov.
Kinetické pôsobenie: tento pojem sa bežne používa pri popise aktivít síl pod vedením NATO v AFG. Dôvodom je práve komplexné pôsobenie NATO v AFG, ktoré zahŕňa nielen bezpečnostné operácie ako také (boje, strety, bitky, operácie), ale aj iné „nekinetické“ aktivity: rekonštrukcia infraštruktúry, humanitárna pomoc, spolupráca s okolitými krajinami, výcvik armády, a pod. Stručne povedané: Tvoje chápanie kinetického pôsobenia je správne. Význam tohto pojmu je dôležitý práve v takých operáciách, kde sú nekinetické operácie vykonávané vo veľkom rozsahu a ich význam pre dosahovanie strategických cieľov operácie je niekedy väčší, ako je význam kinetických operácií.