brig. gen. v.v. Doc. Ing. František BARTKO, CSc.
Slovenská verzia článku Identification and mapping of regional security risks : Management 2012: research management and business in the light of practical needs, Prešov, Bookman, sro. ISBN 978-80-89568-38-3
Autori: doc. Ing. František BARTKO, CSc., Jana Covancová, Viktória Ali Taha
Úvod
V ostatných rokoch sme svedkami výrazného nárastu rizík v oblasti bezpečnosti, ktoré stále častejšie prerastajú do konkrétnych krízových situácií, pričom postihujú fakticky celé spektrum ľudskej činnosti.
Eskalácia týchto rizík do konkrétnych kríz jednoznačne potvrdzuje nárast významu krízového manažmentu nie len v oblasti vojenských ale predovšetkým nevojenských ohrození a následných kríz nevojenského charakteru. Je potrebné si uvedomiť skutočnosť, že všetky známe, ale predovšetkým nové bezpečnostné rizika, sú nevyhnutnou záťažou, ktorá bude život človeka neustále sprevádzať vo všetkých sférach jeho činnosti. Ich včasná identifikácia, pochopenie príčin ich vzniku a analýza možných dôsledkov je iba počiatočným krokom na ceste k prijímaniu účinných rozhodnutí a opatrení na predchádzanie alebo eliminovanie možných bezpečnostných kríz.
Príspevok tvorí pilotnú časť projektu autorov, ktorý je zameraný na identifikáciu bezpečnostných rizík v regióne Prešovského kraja, ich kategorizáciu a následnú analýzu hlavných druhov rizík s využitím možností modelovania ich vývoja a možného prerastania do bezpečnostných kríz. Súčasťou modelov bude aj predpokladaný priebeh týchto kríz s následnou verifikáciou prostredníctvom simulačného nástroja Cieľom príspevku je ukázať na význam včasnej identifikácie možných rizík v regióne, ich správneho zmapovania a následnej analýzy faktorov, ktoré ich ovplyvňujú.
Identifikácia rizík
Pre identifikáciu bezpečnostných rizík a faktorov ktoré na ne vplývajú, je nevyhnutné vykonať dôslednú a komplexnú analýzu globálneho, medzinárodného (geopolitického) aj vnútorného (národného) bezpečnostného prostredia s dôrazom na zmeny, ktorými toto prostredie prechádza v súčasnosti a na príčiny týchto zmien.
Úroveň národného bezpečnostného prostredia je určovaná vonkajšími a vnútornými hrozbami, ktoré sa často navzájom prelínajú a nie je možné ich od seba oddeliť. Vo veľkej miere sú determinované globálnymi zmenami a trendmi.
Základnou tendenciou vývoja bezpečnostného prostredia (všeobecne aj v podmienkach SR) je prehlbovanie nestability, neurčitosti a nepredvídateľnosti jeho vývoja vo svete.
Podľa Bezpečnostnej stratégie SR, pre naše bezpečnostné prostredie sú charakteristické predovšetkým nasledujúce faktory, ktoré majú priamy vplyv na vznik a vývoj bezpečnostných hrozieb, ktoré sa môžu stáť závažnými bezpečnostnými rizikami pre SR a jej obyvateľov:
· Slovensko je geograficky a svojimi historickými, kultúrnymi, politickými, ekonomickými a inými väzbami súčasťou euroatlantického priestoru.
· Vstupom do NATO a EÚ sa SR stala súčasťou systému kolektívnej obrany a bezpečnosti a jej bezpečnosť je aj garantovaná spojeneckými záväzkami.
· Prijatím za člena EÚ získala SR záruky politickej a ekonomickej stability a možnosť aktívne sa podieľať na európskej bezpečnostnej a obrannej politike.
· Geopolitické postavenie SR v strednej Európe podmieňuje bezpečnostnú politiku SR.
· Členstvo SR v rozhodujúcich medzinárodných organizáciách zásadným spôsobom zmenilo jej bezpečnostné prostredie.
· Narastajúca globalizácia ma priame dopady aj na národné bezpečnostné prostredie.
· Nekontrolované šírenie informačných a vojenských technológií.
· Nerovnomernosť vývoja svetových regiónov.
· Nevyvážený demografický vývoj a migračné pohyby vo svete.
· Všeobecný nárast neznášanlivosti (predovšetkým naboženskej) a nacionalizmu.
· Rast závislosti od životne dôležitých zdrojov a ich obmedzenosť.
· Zhoršovanie životného prostredia.
Uvedené faktory sú zdrojom bezpečnostných rizík s ktorými musí SR počítať a na ktoré musí byť pripravená:
– nekontrolované šírenie zbraní hromadného ničenia a ich nosičov,
– terorizmus,
– zlyhávajúce štáty, ktoré prispievajú k regionálnej nestabilite,
– pretrvávajúce regionálne konflikty,
– organizovaný zločin,
– zraniteľnosť informačných a komunikačných systémov,
– nelegálna nekontrolovateľná migrácia,
– aktivity cudzích spravodajských služieb zamerané proti záujmom SR,
– nepripravenosť štátu pružne reagovať na globalizáciu,
– zvyšujúci sa vplyv neštátnych činiteľov na bezpečnosť a stabilitu vo svete,
– prehlbujúca sa ekonomická nerovnováha vo svete,
– prehlbujúca sa závislosť štátov od životne dôležitých zdrojov vrátane potravín a vody,
– nárast radikálneho nacionalizmu a neznášanlivosti,
– živelné pohromy, havárie a katastrofy,
– ekologické zmeny,
– nevyvážený demografický vývoj,
– zvyšovanie možnosti rýchleho šírenia nákazlivých chorôb v dôsledku globalizácie.
Ako je vidno z rozsahu a pôvodu možných zdrojov uvedených bezpečnostných rizík, ich identifikácia musí byť procesne orientovaná a členená do rôznych oblastí zdrojov v danom bezpečnostnom prostredí. Predpokladom včasnej a úspešnej identifikácie rizík bude predovšetkým nepretržité monitorovanie a vyhodnocovanie bezpečnostného prostredia a faktorov, ktoré môžu zásadným spôsobom ovplyvňovať vývoj už známych rizík, alebo môžu byť zdrojom nových rizík, ktoré ešte nepoznáme. Pri identifikácií rizík môžeme využívať dve skupiny metód v závislosti na prístupe ku zdrojom potrebných informácií (údajov):
· Metódy priamej identifikácie pri ktorých potrebné identifikačné údaje sa získavajú priamo v danom prostredí. Môže isť o rôzne merania (predovšetkým v environmentálnej oblasti), sociologické výskumy, nepretržité zaznamenávanie údajov (priebehu dejov), faktorová analýza a podobne.
· Metódy nepriamej identifikácie, pri ktorých vychádzame z údajov, ktoré sú k dispozícii už v spracovanej forme, predovšetkým z medzinárodných zdrojov (NATO, WEF,…) ale tiež ako výstupy vedeckého výskumu v jednotlivých vedných odboroch.
Efektívne využívanie úsilia všetkých zainteresovaných zložiek, ako aj získaných poznatkov (z rôznych zdrojov) si na jednotlivých úrovniach riadenia krízového manažmentu vyžaduje komplexný a systémový prístup riadený z jedného centra, ktorý zabezpečí včasnú identifikáciu nových bezpečnostných rizík pre konkrétny región, ich dôslednú analýzu a následné prijímanie opatrení na ich elimináciu alebo prípravu krízových plánov pre prípad ich prerastenia do reálnej krízy.
Kategorizácia rizík
Rozdelenie bezpečnostných rizík do konkrétnych kategórií má význam predovšetkým z hľadiska ich analýzy a komplexného hodnotenia. Identifikované rizika, môžeme kategorizovať vždy z niekoľkých hľadísk (napr. z hľadiska ich zdrojov, faktorov, rozsahu možných dopadov, miesta ich vzniku, oblasti pôsobenia, ich prejavov a priebehu, ….).
Základná kategorizácia bude spravidla z hľadiska rozsahu možných dopadov bezpečnostných rizík na bezpečnostné prostredie:
1. Globálne rizika, ktoré majú plošný geografický dopad, ich priamy dopad by zasiahol viacero sektorov, ich prerastenie do krízy a následné sa vyznačujú neistotou v širokom časovom rámci, pričom riadenie takýchto rizík si vyžaduje spoluprácu a súčinnosť množstva zainteresovaných strán.
2. Medzinárodné (regionálne) rizika, ktorých geografický dopad by postihol niekoľko krajín spravidla v jednom svetovom regióne (ale sprostredkovane sa môže prejaviť aj v iných regiónoch) a ich prerastanie do krízy a následné dôsledky (ekonomické, sociálne) môže prebiehať v oveľa kratších časových rámcoch, ako pri globálnych rizikách.
Tieto dve kategórie bezpečnostných rizík môžeme (z hľadiska hodnotenia bezpečnostného prostredia štátu) označiť aj ako rizika externé, ktoré majú svoj pôvod mimo sledovaného systému (krajiny), pretože vznikajú mimo priameho vplyvu štátu (predovšetkým globálne). Ich dôsledky môžu mať priamy dopad predovšetkým na vonkajšiu bezpečnosť štátu, ale môžu narušiť aj vnútornú funkčnosť bezpečnostného systému so všetkými negatívnymi dôsledkami.
3. Národné rizika (interné), ktoré vznikajú vnútri sledovaného systému (štát), sú dôsledkom chýb a nedostatkov vnútri systému. Môžu mať rôzny charakter a rozsah (celonárodný, regionálny, miestny), ale štát má prostriedky a možnosti na ich elimináciu, ešte pred ich prerastením do reálnej krízy.
Identifikáciou, hodnotením a manažovaním bezpečnostných rizík sa zaoberajú nie len organizácie medzinárodného krízového manažmentu a zložky národného krízového manažmentu ale aj iné významné svetové organizácie a inštitúcie (ekonomické, vedecké, spoločenské,…), ktorých cieľom je predovšetkým včasná identifikácia a analýza globálnych rizík a ich možných dopadov na bezpečnostné prostredie (medzinárodné aj národné).
Pri kategorizácii regionálnych bezpečnostných rizík budeme preto vychádzať práve z kritérií použitých pri hodnotení globálnych, medzinárodných a národných bezpečnostných rizík najvýznamnejšou medzinárodnou organizáciou krízového manažmentu (NATO), Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj Organisation for Economic Co-operation and Development (OECD), Svetovým ekonomickým fórom World Economic Forum (WEF) a Svetovou bankou World bank (WB) ako aj kritériami uplatňovanými v rámci národného
Mapovanie bezpečnostných rizík v regióne
V najjednoduchšom poňatí mapovanie bezpečnostných rizík slúži na prioritizáciu rizík v danom bezpečnostnom prostredí na základe grafického vyjadrenia významnosti faktorov identifikovaných rizík na súradnicovej osi. Ako základné kritéria sú spravidla hodnotené:
· úroveň možných dopadov konkrétneho rizika a pravdepodobnosť jeho výskytu,
· potenciálny vplyv na vymedzené kritéria (napr. čas výstrahy, čas na prípravu reakcie,..).
Mapovanie rizík je však možné využiť aj za účelom identifikácie zdrojov (ložísk) rizík, ktoré môžu mať za následok fatálne narušenie konkrétneho bezpečnostného prostredia. Náročnosť tvorby takejto mapy bude vyplýva z komplexnosti a zložitosť systému, ktorý je tvorený množstvom (často) veľmi špecifických zložiek a ich vzájomných priamych aj sprostredkovaných vzťahov. Tieto vzťahy sú v neustálom pohybe a vývoji, čo si vyžaduje venovať stálu pozornosť ich monitorovaniu a vyhodnocovaniu.
Okrem tradičných, prioritizáčnych, máp existuje niekoľko ďalších typov máp, ktoré umožňujú pochopiť, súvislosti procesov v systéme bezpečnostného prostredia:
· Fyzické mapy, ktoré zobrazujú priestorové vzťahy medzi rôznymi premennými (hranice štátov, rozloženie populácie, umiestnenie skladov, topografické charakteristiky).
· Konceptuálne mapy môžu byť použité pre pochopenie komplexného systému, ktorý má alebo nemá hmatateľné, fyzické zložky.
· Procesné alebo organizačné mapy opisujú sekvenčné a často, ale nie vždy časovo závislé procesy.
Dôsledné mapovanie identifikovaných rizík je nástrojom, ktorý umožňuje krízovému manažmentu odhaliť slabé a zraniteľné miesta regiónu. Zároveň slúži aj ako východisko pre ďalšiu analýzu rizík, ich možných dôsledkov a následné spracovanie krízových plánov pre prípad ich eskalácie do reálnych kríz.
Záver
Cieľom projektu, ktorého súčasťou je aj tento príspevok, je poskytnúť zložkám národného a regionálneho krízového manažmentu nie len teoretické východiska, ale predovšetkým konkrétnu dôslednú analýzu možných rizík, ich zdrojov a faktorov, ktoré môžu mať za následok prerastenie týchto rizík do konkrétnych kríz.
Riešitelia projektu zamýšľajú v prvej fáze vykonať analýzu bezpečnostného prostredia regiónu Prešovského kraja, identifikovať, zmapovať a popísať bezpečnostné rizika regiónu. Následne, na základe komplexného vyhodnotenia najvýznamnejších bezpečnostných rizík a možného priebehu ich eskalácie do konkrétnych kríz s využitím možnosti modelovania, spracovať metodické postupy a návrhy opatrení na elimináciu jednotlivých rizík alebo na riešenie vznikajúcich krízových situácií na úrovni štátnej správy a samosprávy v regióne.
Literatúra
Bezpečnostná stratégia SR, http://www.mod.gov.sk/data/files/832.pdf
STRATEGICKÁ KONCEPCIA OBRANY A BEZPEČNOSTI ČLENOV ORGANIZÁCIE SEVEROATLANTICKEJ ZMLUVY, http://www.mzv.sk/App/WCM/ZU/BruselNATO/Dokuments.nsf/vw_ByID/ID_EADC34098B884EC7C125782A0026230B_SK/$File/Strategicka%20koncepcia%20NATO%202010.pdf
OECD Reviews of Risk Management Policies, Future Global Shocks, Improving Risk Governance, http://www.oecd.org/
World Economic Forum: Global risks 2011 Sixth Edition, January 2011, http://riskreport.weforum.org/ Global Insight Global Risk Service http://info.worldbank.org/governance/wgi/pdf/DRI.xls
Analýza územia z hľadiska možných mimoriadnych udalosti, Sekcia krízového manažmentu a civilnej ochrany MV SR, KMCO-27-23/CO-2008
Varcholová, T. , Dubovická,l. Nový manažment rizika
ISBN 978-80-8078-191-0
Majerník, M. a kol.: Vyhľadavanie nebezpečných zón v regiónoch, Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra, 2005 ISBN 80-8069-624-1