generál v.v. Ing. Ľubomír BULÍK, CSc.
Vízia o rozvoji OS SR pri nástupe do fukcie NGŠ – december 2004
Pred pár týždňami Slovenská republika, podobne ako aj jej ozbrojené sily, oslávila dvanásť rokov svojho vzniku. Za tento historicky krátky čas naša spoločnosť postupne začala realizovať zásadné reformné zmeny takmer vo všetkých oblastiach spoločenského života. Rok 2004 je oprávnene považovaný za rok prelomový; tento rok v novodobých dejinách Slovenskej republiky ostane zapísaný ako rok jej vstupu do Severoatlantickej aliancie a jej integrácie do Európskej únie. Slovenská republika sa tak stala neoddeliteľnou súčasťou najsilnejšieho bezpečnostného zoskupenia 26 suverénnych štátov na svete s populáciou takmer 840 miliónov, s počtom 3,986 milióna vojakov a zároveň členom spoločenstva 25 suverénnych štátov s populáciou 450 miliónov obyvateľov, ktoré vytvára jednu štvrtinu celkovej svetovej ekonomickej produkcie.
Pred štyrmi rokmi sa vláda Slovenskej republiky rozhodla zásadným spôsobom reformovať Armádu Slovenskej republiky. Táto bola poznamenaná svojím dedičstvom ale aj neustále sa meniacimi prístupmi k perspektívam jej vývoja. Cieľom reformy sa stalo vybudovanie moderných ozbrojených síl, ktoré budú zodpovedať bezpečnostným výzvam 21. storočia pri zaručení bezpečnosti a obrany občana a štátu. Výsledkom spoločného úsilia sa stal Model ozbrojených síl SR – 2010, ktorý bol vysoko ocenený nielen u nás doma, ale aj u našich zahraničných partnerov. Kľúčovými slovami reformy našich ozbrojených síl sa stali: efektívnosť, dostupnosť, vyváženosť, interoperabilita a profesionalita.
Efektívnosť znamená plánovať to, čo Slovenská republika skutočne potrebuje, teda čo si vyžaduje vojenská stratégia, ale tiež eliminácia duplikácií, zjednodušenie procesov (robiť viac, s menším úsilím – cez robenie veci lepšie). Dostupnosť znamená, že jednotlivé programy sú zdrojovo zaručené rozpočtom, že naše plány sú reálne a nezostanú len na papieri. Vyváženosť znamená udržať rovnováhu medzi požiadavkami a dostupnými zdrojmi v rámci ekonomických možností štátu (ale aj medzi záujmami a cieľmi, úlohami a zdrojmi, bojovými jednotkami a ich podporou a zabezpečením, profesionálnymi vojakmi a civilnými zamestnancami a pod.) Ozbrojené sily musia byť vyzbrojené tak, aby boli interoperabilné s vojenskými organizáciami NATO. Naším zámerom je vytvorenie plne profesionálnych ozbrojených síl.
Naše plány boli a sú ambiciózne. S cieľom efektívne využiť dostupný zdrojový rámec sme sa v prvej etape reformy ozbrojených síl zamerali na znižovanie ich prevádzkových nákladov, a to elimináciou činností, ktoré priamo nesúviseli s poslaním ozbrojených síl, opúšťaním neperspektívnych posádok, likvidáciou nepotrebnej techniky a zmenou hodnostnej i personálnej štruktúry zamestnancov. Tieto zásadné zmeny sme realizovali v relatívne krátkom období, v rokoch 2001 až 2004 s využitím mechanizmov obranného plánovania.
Dnes môžeme konštatovať, že hlavné ciele prvej etapy reformy, predovšetkým v oblasti personálu, boli splnené. Za obdobie troch rokov z rezortu ministerstva obrany odišlo 12 500 osôb z plánovaného počtu 15 500 vojakov a civilných zamestnancov, ktorí majú rezort ministerstva obrany opustiť do konca roka 2006. Naopak, do ozbrojených síl vstúpilo viac než 7 500 nových profesionálnych vojakov, a to najmä v kategórii mužstvo a poddôstojníci, čo tvorí približne jednu polovicu celkového počtu profesionálnych vojakov. Dnes každý druhý profesionálny vojak vstúpil do ozbrojených síl po roku 2000. Je to zmena, ktorá nemá obdobu v našej histórii. Žiadna členská krajina Severoatlantickej aliancie nepodstúpila takú radikálnu premenu štruktúry personálu v takom krátkom čase. Okrem pozitív tohto procesu je nutné pripomenúť aj skutočnosť, že dobudovanie potrebnej kvality novej štruktúry vojenského i civilného personálu zostane aj v najbližšom období jednou z priorít pokračovania reformy našich ozbrojených síl.
Z hľadiska vývoja bezpečnostnej situácie vo svete došlo k celej rade významných zmien. Na začiatku 21. storočia sa vyspelé krajiny dostali do priamej ideologickej, politickej a vojenskej konfrontácie s niektorými štátnymi a neštátnymi subjektmi v celosvetovom rozmere. Tragédia 11. septembra 2001 otriasla nielen USA, ale celým demokratickým svetom, bol to demonštratívny útok na základné civilizačné hodnoty. Skazonosný úder si vyžiadal množstvo talentovaných civilných obetí, mal negatívny vplyv na rast globálnej ekonomiky a ukázal, akú hroznú ničivú silu môže mať terorizmus. Jeho cieľom nebola vojenská sila, ale ľahko dostupné významné ekonomické ciele a zraniteľné civilné obyvateľstvo. Podobne ako USA aj Pražský samit NATO zmenili svoje stratégie. Je pochopiteľné, že vyspelé demokratické štáty majú ambície budovať svoju bezpečnosť na viac preakčných než reakčných nástrojoch. Do popredia zreteľne vystupuje prevencia konfliktov a krízový manažment. Európa čím ďalej tým viac bude konfrontovaná s celým spektrom vojenských poslaní charakteristických pre 21. storočie – od nízkej intenzity postkonfrontačnej stabilizácie pri obrane Európy, až po operácie vysokej intenzity mimo teritória Európy s cieľom udržať bezpečnostné riziká v dostatočnej vzdialenosti od vlastných hraníc. K tradičným ekonomickým a politickým pilierom Európskej únie je tak reálne vytváraný vojenský nástroj na realizáciu politiky Únie.
Jediný spôsob ako možno čeliť dynamike a zložitosti sústavne meniaceho sa bezpečnostného prostredia, je akceptovať ich ako súčasť zdravého rozvoja ozbrojených síl, ako neustále hľadanie cesty prispôsobovania sa stále sa meniacim podmienkam prostredníctvom tvorby očakávaných spôsobilostí ozbrojených síl. Už nie počty tankových, delostreleckých a iných hlavní, statické robustné štruktúry, ale spôsobilosť odpovedať na neočakávané situácie sú tým, čo definuje moderné ozbrojené sily 21. storočia.
To si vyžaduje rozvíjať ozbrojené sily vysoko profesionálne, teda sily vysokej kvality a vysokej pripravenosti rovnako schopné nasadenia pod národným velením, ako i pod velením NATO alebo Európskej únie. Ich hlavnými atribútmi sa musia stať: agilnosť, všestrannosť, nasaditeľnosť, zdokonalené schopnosti prežitia a ničenia, udržateľnosť, mobilita a interoperabilita.
Agilnosť znamená schopnosť rýchlej premeny od plánovaných úloh na skutočné bojové nasadenie. Všestrannosť je schopnosť prispôsobiť taktickú organizačnú štruktúru v krátkom čase na nové poslanie. Nasaditeľnosť znamená rýchle premiestnenie určených jednotiek do priestoru operácie. Zlepšenie schopnosti prežitia a ničenia možno využitím pokrokových technológií, precíznej paľby, manévru a líderstva. Udržateľnosť znamená zlepšiť technickú spoľahlivosť, znížiť logistické požiadavky a vytvárať efektívne logistické doplňovanie. Interoperabilita znamená, že sily sú vyzbrojené, vycvičené a vedené tak, aby boli schopné efektívne pôsobiť v rámci spoločných medzinárodných operácií za účasti všetkých druhov vojsk.
Takýto prístup k rozvoju ozbrojených síl sa stáva zárukou toho, že budú dosahovať vysokú efektívnosť v celom spektre ich nasadenia. Tieto všeobecné požiadavky NATO a EÚ sú základnou orientáciou v rozvoji ozbrojených síl Slovenskej republiky.
V súčasnosti prebieha cyklická revízia Modelu ozbrojených síl SR – 2010 v rámci mechanizmov obranného plánovania. Výsledkom tohto procesu je novovypracovaný návrh Dlhodobého plánu rozvoja Ministerstva obrany Slovenskej republiky do roku 2015. Cieľom nášho snaženia je mať moderné ozbrojené sily pripravené plniť úlohy a poslania definované Obrannou stratégiou Slovenskej republiky. Ak hovorím moderné, myslím tým moderné nielen technicky, ale predovšetkým moderné duchom. Ak hovorím pripravené, myslím tým mať správnych ľudí na správnych miestach s potrebnými zručnosťami, ktorí sú cvičení a vybavení podľa stanovených štandardov a pripravení na rýchle nasadenie pre splnenie úloh stanovených naším politickým vedením. Meradlom úspechu reformy našich ozbrojených síl v mieri je úroveň ich operačnej pripravenosti vrátane vysoko motivovaného, dobre vycvičeného a disciplinovaného profesionálneho vojaka.
Vysoko motivovaný personál aj naďalej ostáva našou hlavnou prioritou a stáva sa tak podstatou celej transformácie. Od začiatku až do konca ide o transformáciu ľudí, lebo ľudia sú to najvzácnejšie čo v ozbrojených silách máme. V minulosti sme sa niekoľkokrát poučili, že samotná reorganizácia neprináša očakávanú kvalitatívnu zmenu, ak nie je súčasne prepojená na transformáciu personálu.
Na dosiahnutie vyššej úrovne profesionalizmu je nevyhnutné vytvoriť novú kultúru hodnotovo orientovaného profesionálneho prostredia, v ktorom profesionálni vojaci predstavujú najvyššie štandardy bezúhonnosti, morálky, fyzických schopností a oddanosti záväzku služby v prospech vlasti. Výsledkom takto vytvoreného prostredia sa potom stanú vysoko motivované profesionálne sily, v popredí ktorých stoja lídri, ktorí predstavujú odraz sily a charakteru tých najlepších profesionálnych vojakov, u ktorých motivácia k službe štátu je založená na profesionálnej hrdosti, lojalite k politickým predstaviteľom štátu a k ozbrojeným silám (teda akási rovnováha medzi rytierstvom a žoldnierstvom).
Na vytvorenie takéhoto prostredia je nevyhnutné implementovať systém jednotného, moderného a efektívneho manažmentu vojenského personálu v súlade so zákonom o štátnej službe profesionálnych vojakov. Systém pre ženy a mužov -profesionálnych vojakov bude dostatočne výkonný, transparentný, spravodlivý, vytvorí rovnosť príležitostí a stane sa katalyzátorom budúcej kvality, ktorá bude reagovať na zmenu charakteru služby v ozbrojených silách. Služby Slovenskej republike, ktorá nie je a nebude pre každého.
Systém manažmentu vojenského personálu charakterizuje odlišnosti štátnej služby profesionálneho vojaka od iného druhu štátnej služby. Vojak sa musí podrobiť prísnej disciplíne, vojenskému výcviku a ďalším požiadavkám ozbrojených síl. Musí byť pripravený na rozkaz, v súlade s politickým rozhodnutím brániť životné záujmy štátu a spojencov bez teritoriálneho obmedzenia a pre obranu týchto záujmov musí byť pripravený položiť aj svoj život. To nie je práca, je to služba pre štát hodnotovo neporovnateľná s ničím iným v zmysle povinnosti a cti služby na prospech štátu, je to poslanie v plnom zmysle tohto slova.
Súčasťou manažmentu vojenského personálu je aj systém profesionálneho rozvoja poddôstojníkov, práporčíkov a dôstojníkov, ktorý predstavuje nepretržitý a vzostupný proces vzdelávania a výcviku jednotlivca, získavania operačných skúseností, ako aj zodpovednosť jednotlivca za vlastný rozvoj. Preto je nevyhnutné vytvoriť dobre naplánované, zdrojovo vyvážené výcvikové programy, ktoré poskytnú možnosť kvalitného výcviku jednotlivcov pre všetky jednotky a súčasne zabezpečia jednotky schopným vedením, cez dôsledný výcvik podľa moderných doktrín a techník vedenia boja, schopných vykonávať celé spektrum misií Severoatlantickej aliancie a Európskej únie. To si vyžaduje v najbližšom období urýchlené dostavanie inštitucionálnych prvkov pre prípravu jednotlivca. Týka sa to najmä dokončenia transformácie vojenského školstva, systému moderného výcviku jednotlivca a výcviku podľa odborností. Nejde len o zriadenie takýchto inštitúcií, ale prioritou musí byť ich kvalitné personálne obsadenie, lebo iba kvalita môže tvoriť kvalitu. Ľudia môžu dať iným iba to, čo sami majú.
Úroveň profesionalizmu je úmerná úrovni vycvičenosti jednotiek. V oblasti výcviku je nutné zvýšiť frekvenciu a intenzitu výcviku jednotiek s cieľom vykonávať zmysluplný, dobre splánovaný výcvik, orientovaný na poslanie jednotky s minimom 34 týždňov za rok. Z krátkodobého pohľadu, pre zvýšenie možnosti výcviku jednotiek na úrovni osádka, skupina, družstvo, čata je nevyhnutné zdokonaliť výcvikové zariadenia a ich vybavenie vo výcvikových priestoroch. Zo strednodobého pohľadu je potrebné zvýšiť výcvikové možnosti pre jednotky protivzdušnej obrany a letectva nákupom moderných simulácií a vytvoriť zdroje na zvýšenie programu letových hodín. Z dlhodobého pohľadu je potrebné vytvoriť Jednotné bojové výcvikové centrum pre zdokonaľovací výcvik v jednotnom a spoločnom výcviku (combined and joint training) na úrovni rota a prápor.
Vo výcviku jednotiek je potrebné okamžite presadiť nové výcvikové štandardy a procedúry, ktoré urýchlia štandardizáciu a skvalitnia rozvoj moderných, NATO kompatibilných taktických doktrín od čaty až po brigádu (ekvivalent v letectve a v silách výcviku a podpory).
Charakter profesionálneho prostredia musí byť postavený na dôvere, úcte a vzájomnom rešpekte medzi vojakmi. Tieto vzťahy podporujú disciplínu a musia byť v súlade s morálnym kódexom profesionálneho vojaka, ktorý stanovuje štandardy správania sa pre každú kategóriu vojakov. Všeobecne platí, že morálne ciele možno dosahovať iba morálnymi cestami, a ja dodávam, že ich možno dosahovať s personálom, ktorý disponuje vysokými morálnymi kvalitami. Predovšetkým dôvera je základom toho, čo nazývame vedením, alebo ak chcete líderstvom. Budovať dôveru predovšetkým znamená vyjasniť si kompetencie a vzťahy. Vzťahuje sa to tak na politicko-vojenskú úroveň riadenia, ako aj na vzťahy medzi jednotlivými úrovňami velenia a predovšetkým medzi jednotlivými kategóriami profesionálnych vojakov. Vytvorenie plne profesionálnych ozbrojených síl predpokladá zmenu poslaní a úloh jednotlivých kategórií profesionálnych vojakov.
Líderstvo bude zverené do rúk dôstojníkov od poručíka po generála. Je komplikované, má mnoho stránok; predovšetkým je to rešpekt, skúsenosti, sila citu, ľudská zručnosť, disciplína, vízia, ale najmä umenie ovplyvňovať iných. Sú to atribúty ku ktorým budeme musieť v budúcnosti pristupovať s citom pre dokonalosť. Schopnosť umenia viesť určuje personálnu a organizačnú efektívnosť. Ak umenie viesť je silné – úroveň je vysoká, ak nie – organizácia je limitovaná. Personálna a organizačná efektívnosť je proporcionálna sile vedenia – umeniu viesť. Veliacich dôstojníkov bude potrebné odbremeniť od manažérskych činností nesúvisiacich s ich poslaním.
Nová kategória profesionálnych vojakov – poddôstojníci budú priamo viesť a zodpovedať za prípravu malých jednotiek, budú zodpovední za ich úspech v prípadnom nasadení v operácií. Poddôstojníci sa musia stať kostrou našich ozbrojených síl. Postupne sa tak už stáva a noví poddôstojníci vykonávajú funkcie, ktoré dosiaľ zastávali dôstojníci, a to i na vysokých funkciách. Poddôstojníci musia pôsobiť v dvoch smeroch: k veliteľovi a k jednotkám pod dohľadom veliteľov tak, aby úlohy boli splnené. Náš vzťah k nim bude významným faktorom pre tvorbu nového profilu vojenskej organizácie, tak, aby lepšie zodpovedal charakteru ozbrojených síl členských štátov Severoatlantickej aliancie.
Zmena poslaní a vzťahov jednotlivých kategórií profesionálnych vojakov, ale aj zmeny vzťahov medzi nadriadenými a podriadenými je predpokladom pre zmenu charakteru manažmentu na všetkých úrovniach. Terajší systém procesu rozhodovania nevyhovuje v súčasných dynamických zmenách, jeho premena je podmienená aj skutočnosťou, že Slovenská republika sa stala členom NATO a EÚ. V nedávnom období boli implementované nové systémy vrcholového manažmentu bez eliminácie starých, často aj duplicitných procesov riadenia. „Majstrovstvo“ rutinnej, dennodennej práce a operatíva zaplnili priestor koncepčnej práce a dlhodobého plánovania. Posielanie informačných správ cez svojich nadriadených a „denná pošta“ stále nahrádzajú hodnoty tímovej práce a kolektívny spôsob riešenia problémov na úrovni tých, ktorí za to zodpovedajú. Umenie delegovať zodpovednosť na podriadených má nesmierny význam pre prípravu našich nástupcov. Je to prejav našej vysokej dôvery v nich. Podriadených tým motivujeme, dávame príležitosť sebarealizácie, využívame celý ich potenciál, povzbudzujeme kreativitu, učíme ich a pripravujeme pre budúce funkcie s vyššou zodpovednosťou. Ak umožníme rast podriadeným, budeme rásť s nimi, ak ich tlačíme dole, musíme ísť dole s nimi. Je potrebné delegovať alebo eliminovať z úrovne top manažmentu všetko to, čo vrcholoví manažéri nemusia robiť osobne a vytvoriť tak časový priestor pre prednostné oblasti a predovšetkým pre ich vlastných podriadených a umožniť im osobne vidieť dosah bratislavských, trenčianskych alebo zvolenských rozhodnutí v útvaroch a zariadeniach.
Efektívnosť moderného systému manažmentu je neodmysliteľná bez podpory moderných informačných technológií na podporu rozhodovacích procesov, ale aj celého systému velenia a riadenia. Bez týchto prvkov nemožno dosiahnuť minimálne požiadavky interoperability našich jednotiek, a tým aj ich možné nasadenie po boku našich spojencov.
Úroveň kvality života vojakov a ich rodín výrazne ovplyvňuje atraktívnosť služby, a tým aj celého profesionálneho prostredia, ale aj ich postoje, motiváciu profesionálnych vojakov k plneniu úloh tejto služby. Súčasný stav v zabezpečení podmienok ubytovania a bývania je stále veľkým sklamaním pre značnú časť nových profesionálnych vojakov a prekážkou v rotácii personálu. Udržanie vysoko kvalitného personálu si vyžaduje vo veľmi krátkej dobe vytvoriť štandardné podmienky ubytovania a bývania vo všetkých útvaroch a zariadeniach. Včasné investovanie do tejto oblasti prinesie dividendy v podobe kvalitných síl zložených z motivovaných a talentovaných jedincov, ale súčasne zníži budúce výdavky v podobe zníženej odchodovosti a regrutácie a tým aj výcviku. Aj preto bude mojou snahou v priebehu tohto roka navštíviť všetky útvary a zariadenia OS SR s cieľom sa osobne zoznámiť s priebehom implementácie Dlhodobého plánu – model 2010.
Minulé, ale aj dnešné konflikty vo svete potvrdzujú, že byť vojenským profesionálom je jednou z tých najnáročnejších profesií vo svete. Profesiu reprezentujú ľudia, a preto moja vízia je zameraná práve na nich. Vytvoriť ozbrojené sily – 2015 teda znamená vytvoriť profesionálne prostredie, v ktorom personál určuje potenciál organizácie, vzťahy determinujú jej morálku, štruktúra determinuje jej rozmer, vízia determinuje jej smerovanie a líderstvo determinuje úspech organizácie. Podstatou transformácie dnešných ozbrojených síl na ozbrojené sily – model 2015 je transformácia ľudí, pretože investovaním do ľudského potenciálu naša spoločnosť v nových podmienkach získava väčšiu bezpečnosť za nižšiu cenu.
V závere si dovolím stručné zhrnutie.
Vytvorenie profesionálneho prostredia je zložitý dlhodobý proces, na ktorý nikto nemá návod ako to presne robiť. Je to proces, v ktorom očakávam od svojich podriadených prijímanie včasných a pevných rozhodnutí. Proces v priebehu ktorého pripúšťam tiež chyby, ktoré však nesmieme zakrývať, ale naopak, otvorene o nich hovoriť a prijímať opatrenia na ich sústavnú korekciu s cieľom urobiť pre danú vec to najlepšie v záujme vytvorenia čo najlepších podmienok pre našich nasledovníkov a hlavne pre kvalitu našich ozbrojených síl. Proces kedy na každej pozícií musí ísť aj o zvyšovanie štandardu zodpovednosti, disciplíny, reálneho plánovania i osobného vzhľadu.
Mojim zámerom pri výkone funkcie náčelníka generálneho štábu je stavať na doterajších úspechoch pričom vojenský personál a zvyšovanie spôsobilosti ozbrojených síl je jasnou prioritou.
V oblasti vojenského personálu je to predovšetkým implementácia moderného centrálne riadeného systému manažmentu vojenského personálu, profesionálny rozvoj všetkých kategórií profesionálnych vojakov a kvalita života s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň zručnosti vojenského personálu schopného naplniť celý komplex úloh a poslaní, ktoré si vyžaduje dnešné bojisko.
V oblasti spôsobilosti ozbrojených síl naša pozornosť bude zameraná na rozvoj moderných, NATO kompatibilných doktrín, individuálny výcvik a výcvik jednotiek, veliteľov a štábov podľa štandardov NATO s využitím nových poznatkov. Ozbrojené sily bude potrebné budovať tak, aby bola dosiahnutá rovnováha medzi úlohami a dostupnými zdrojmi s postupným zavádzaním modernej technológie s cieľom dosiahnuť vysoko vycvičené bojové jednotky schopné naplniť súčasné (predovšetkým medzinárodné záväzky – Ciele síl NATO a Headline Goal EÚ) a budúce požiadavky.