Slovenskí generáli div.gen. Rudolf Viest, brig.gen. Ján Golian, gen. II. triedy Štefan Jurech a gen. II. triedy Augustín Malár boli pred 79 rokmi tesne pred koncom 2. svetovej vojny, popravení ďaleko od svojej vlasti v KZ Flossenbürg v Nemecku.
Z úcty k ich pamiatke Klub generálov Slovenskej republiky inicioval prvé spomienkové stretnutie už dňa 4. marca 2015 na Pamätníku zmierenia v objekte MO SR v Bratislave. Na jeseň toho istého roku členovia KG SR ako prvá slovenská vojenská delegácia navštívili pamätník KZ Flossenbürg, kde odobrali prsť zeme, ktorú v roku 2016 v Pamätníku zmierenia aj uložili. Založili tak tradíciu a darí sa ju udržiavať. Ako výraz úcty štyrom popraveným generálom nechal KG SR vyrobiť pamätnú tabuľu, ktorú na mieste popráv v roku 2016 v KZ Flossenbürg dňa 17. apríla aj odhalili.
Pietna spomienka tohto roku sa konala v utorok 5. marca. Popravených generálov si prišli uctiť štátny tajomník MO SR Martin Vojtašovič, generalita a predstavitelia OS SR vedení zástupcom náčelníka Generálneho štábu OS SR generálporučíkom Ľubomírom Svobodom, predstavitelia Klubu generálov Slovenskej republiky a početné delegácie združení AVOZ SR.
Po položení vencov prítomných privítal predseda KG SR genpor.v.v. Ing. Peter Vojtek a s príhovorom vystúpil štátny tajomník MO SR Martin Vojtašovič. Peter Vojtek vo svojom príhovore priblížil príbehy popravených generálov:
„2. svetová vojna a vystúpenie Slovákov v boji proti fašizmu, patria k výrazným míľnikom našej histórie. SNP a odboj proti Hitlerovskému Nemecku nás zaradili do spoločenstva moderných demokratických národov. Je dôležité pripomínať si významné udalosti a osobnosti, ktoré v tomto období tvorili naše dejiny. Poznanie týchto skutočností v nás vzbudzuje i pocit hrdosti a úcty k našim predchodcom, k našim dejinám a tým i k nám samým. Hrdosti a úcty tak potrebnej i v dnešnej dobe.
Armáda prvej Slovenskej republiky v rokoch 1939 až 1945 mala iba siedmych generálov. Išlo o generálov Ferdinanda Čatloša, Rudolfa Viesta, Antona Pulanicha, Alexandra Čunderlíka, Jozefa Turanca, Augustína Malára a Štefana Jurecha. Okrem Rudolfa Viesta, pôvodne čs. generála, boli ostatní povýšení do generálskych hodností až v Slovenskej armáde. Príznačné bolo, že veľká časť slovenských generálov sa postupne zapojila do odboja proti nacizmu a domácemu režimu. Divízny generál Rudolf Viest už po niekoľkomesačnej službe v Slovenskej armáde v lete roku 1939 emigroval cez Juhosláviu a Francúzsko do Anglicka, kde sa zapojil do zahraničného odboja. Na Slovensko sa vrátil po vypuknutí SNP. Gen.II. triedy Štefan Jurech sa na východnom fronte v roku 1942 zapojil do odboja tak, že so skupinou dôstojníkov pripravoval prechod Rýchlej divízie na stranu Červenej Armády. Minister národnej obrany gen. I. triedy Ferdinand Čatloš a úspešný frontový veliteľ gen. II. triedy Augustín Malár, v r. 1944 na základe vývoja na frontoch II. svetovej vojny pripravovali svoju verziu prechodu Slovenskej armády na stranu spojencov za pomoci vojenského prevratu.
Ďalší, vekovo starší generáli Pulanich a Čunderlík, neboli pre svoje postoje do odboja zapojení a poslednému gen. Turancovi nedôverovalo nielen odbojové hnutie, ale ani minister národnej obrany gen. I. triedy Čatloš. Pri výpočte slovenskej generality má osobitné miesto pplk. gšt. Ján Golian, ktorý síce nebol generálom Slovenskej armády, ale po zahájení SNP bol ako veliteľ 1. čs. armády na Slovensku povýšený do hodnosti čs. brigádneho generála.
Osudy Slovákov v generálskych hodnostiach počas II. svetovej vojny boli dramatické, no u štyroch z nich, Rudolfa Viesta, Jána Goliana, Štefana Jurecha a Augustína Malára dospeli k rovnakému tragickému koncu. Ich pôsobenie bolo po začatí SNP rozdielne, no postupne boli pozatýkaní, následne vypočúvaní nemeckým Gestapom, aby sa ich cesty nakoniec osudovo stretli a spečatili v koncentračnom tábore vo Flossenbűrgu.
Všetci štyria boli odsúdení za zradu na Veľkonemeckej ríši na trest smrti. Viest a Golian boli popravení za ozbrojený boj v SNP proti nacistickému Nemecku, Jurech za pokus o prechod na stranu Červenej armády a Malár za spoluúčasť na Čatlošových prípravách vojenského prevratu a spoluprácu s odbojom. Vo Flossenbürgu mali slovenskí generáli prežiť ako odsúdenci na smrť už iba niekoľko týždňov. Zatiaľ podľa jediného svedectva, ktoré podal francúzsky dôstojník plk. Armand Mottet, väznený v cele č.37, boli slovenskí generáli spoločne s ďalšími väzňami z ciel č. 36 a 38 popravení v zákutí dvora, v druhej polovici marca 1945. Svedectvo, ktoré podal plk. Mottet predovšetkým o gen. Š. Jurechovi, s ktorým komunikoval pomocou morzeovky, sa vzťahuje aj na ostatných popravených generálov. Z cely plk. Motteta bolo vidieť priamo na celý dvor, kde sa popravy aj vykonávali. Tak mal francúzsky zajatec možnosť vidieť na vlastné oči krvavé exekúcie nielen slovenských generálov, ale aj ďalších slovenských a českých účastníkov SNP. Časť budovy, v ktorej sa nachádzajú cely č. 36, 37 a 38, sa zachovala do dnešných dní.
Zariadeniami KZ Flossenbürg v období rokov 1938 až 1945 prešlo až 100 000 väzňov 47 národností a z nich 30 000 tu našlo svoju smrť.
Dňa 23. apríla 1945 bol koncentračný tábor Flossenbürg oslobodený americkou armádou, vojakmi 90. a 97. pechotnej divízie. Americkí vojaci odviezli všetku dokumentáciu z tábora do archívov vo Washingtone, kde slúžili pri procesoch s vojnovými zločincami. Veľká časť tejto dokumentácie nebola do dnešných dní preskúmaná.
Napriek tomu, že sa dodnes nenašiel ten „najdôležitejší“ písomný doklad o presnom dátume, čase a spôsobe popravy slovenských generálov, je nepochybné, že generáli Rudolf Viest, Ján Golian, Štefan Jurech a Augustín Malár boli popravení za svoje presvedčenie, zomreli za svoju vlasť. Boli zavraždení za odbojovú činnosť proti nacistickému Nemecku, položili svoj život v boji za slobodu.
Títo štyria slovenskí generáli poznali správne hodnoty a vedeli nájsť správny smer i za cenu svojho života. Česť ich pamiatke!“
Pietnej spomienky sa za KG SR zúčastnili ďalší členovia: genmjr.v.v. Ing. Juraj Baránek, gen.v.v. JUDr. Stanislav Jankovič, brig.gen.v.v. Ing. Juraj Krištofovič, gen.v.v. JUDr. Ľubomír Ábel, gen.v.v. Ing. Milan Cerovský, genmjr.v.v. Ing. Jozef Zadžora, genmjr.v.v. Ing. Svetozár Naďovič, genpor.v.v. Ing. Peter Gajdoš.
