Na začiatku roka 2022 Klub generálov SR oslovili redaktori RTVS vo veci pomoci pri spracovávaní dokumentu o gen. Rudolfovi Viestovi. Po prerokovaní tejto žiadosti na Rade klubu sme návrh uvítali a komunikáciou s RTVS sme poverili genmjr.v.v. Ing. Svetozára Naďoviča. Pán generál oslovil priateľov, ktorí by boli ochotní sa cesty zúčastniť, a spolu s Branislavom Neumairom pripravili náročný cestovný plán na 6 dní.
Cesta bola naplánovaná na 5. až 10. júna 2022, doprava vozidlami s celkovou dĺžkou asi 3500 km. V nedeľu 5. júna sme sa teda ráno o 06,00 hod. stretli v Bratislave a do troch aut nastúpili v zložení:
genmjr.v.v. Ing. Svetozár Naďovič, JUDr. Radek Hrábek, PhD., Ing. Ladislav Koudelka, DrSc., MUDr. Gabriel Grnáč, plk.v.v. Ing. Miroslav Ondráš, Ing. Branislav Neumair, Ing. Juraj Nedorost, Ing. Peter Tolnay, MUDr. Svetozár Štukovský, genpor.v.v. Ing. Peter Vojtek, genmjr.v.v. Ing. Juraj Baránek, gen.v.v. JUDr. Alexander Nejedlý, plk.v.v. Dr. Stanislaw Wójcik, Dr. Pavol Kanis, CSc.. Karavánu dopĺňali redaktori RTVS, ktorí cestovali štvrtým vozidlom.
Prvý deň sme strávili celý na ceste, po trase Bratislava – Viedeň – Graz – Udine – Verona – Ventimiglia sme prešli celkovo 1175 km. Záver dňa sme absolvovali po talianskom pobreží s krásnymi výhľadmi na Ligúrske more a malebné talianske mestečká. Až pred polnocou sme sa úzkym strmým údolím dostali k nášmu hotelu Lago Bin. V hoteli boli aj svadobčania a tak nás po polnoci zo spánku zobudil ohňostroj, nezvyčajné, vysoko v horách a v noci z nedele na pondelok…
V pondelok 6. júna ráno po raňajkách vyrážame po trase Nice – Cannes – Montpellier do juhofrancúzskeho mestečka Béziers. Prešli sme ďalších 450 km a po 14. hodine sme dorazili do hotela Campanile Béziers. Po krátkom odpočinku sa prezliekame do uniforiem a odchádzame k pobrežiu do len 20 km vzdialeného mesta Agde. Tu sa zúčastníme pietneho aktu na pamätníku Le Camp D´Agde, ktorý je venovaný vojenskému výcvikovému táboru v rokoch 1939 – 1943, kde boli cvičení i čs. vojaci. Je zaujímavé vidieť tabuľu, ktorá to pripomína, tak ďaleko od domova. Stretávame sa s primátorom mesta, vojnovými veteránmi a našimi krajanmi, ktorí v oblasti už dlho žijú. Po položení vencov sa poďakujeme za udržiavanie spomienky a pamiatky na čs. vojakov a udelíme záslužné kríže a medaily gen. Viesta za túto záslužnú činnosť primátorovi mesta pánovi Gilles D´Ettore, predsedovi Združenia pre pamäť Camp d´Agde /AMCA p. Christian Cams, nášmu rodákovi a členovi združenia pre pamäť Camp d´Agde /AMCA, + Asociácia dobrovoľníkov ČS vo Francúzku p. Georg Hucek a členovi združenia pre pamäť Camp d´Agde /AMCA p. Jean-Claude Mothes. Nasleduje prehliadka prístavného mesta Séte, hlavného prístavného mesta francúzska, z ktorého odchádzali čs. vojaci od 22.6.1940 do Anglicka.
Ráno 7. júna odchádzame do mesta Paulhan, tu sa k nám pripája veľvyslanec Slovenskej republiky vo Francúzsku pán Igor Slobodník, bez ktorého výraznej pomoci a angažovanosti by sa nám naša cesta určite nepodarila. Pripája sa k nám i delegácia z mesta Revúca, rodného mesta gen. Viesta, vedená pánom primátorom Júliusom Buchtom a predsedom ZO SZPB pánom Jánom Kochanom. Všetci sa stretávame pri soche gen. M. R. Štefánika, pred sochou je uložená zem z obce Košariská, čo svedčí o vzťahu Francúzov k Štefánikovi.
História tohto pamätníka je zaujímavá. Cez 2. svetovú vojnu z podstavca pôvodnú sochu bojovníka odviezli a roztavili. Po vojne mesto chcelo doplniť prázdny podstavec a preto oslovili depozitár v Paríži, aby im niečo poslal. Poslal im sochu „neznámeho“ bojovníka. A údajne niekedy v 80-tych rokoch ju uvidel jeden Slovák prechádzajúci mestom a zostal v údive. Veď to bol Štefánik! Informoval vedenie mesta a tak sa náš rodák stal významným miestnym symbolom. Pred sochu uložili prsť zeme z obce Košariská a Brezová pod Bradlom sa stala družobným mestom Paulhanu.
K soche gen. Štefánika sme položili vence a primátorovi mesta Claude Valéro a exprimátorovi Bernard Soto sme poďakovali za udržiavanie pamiatky na nášho rodáka a udelili sme im záslužný kríž gen. Viesta. Po pietnom akte sme si pozreli malé improvizované mestské múzeum, kde sme našli i artefakty zo Slovenska.
Následne sme sa presunuli do mesta Pézenas, kde je pomník slávneho letca Loisa Paulhana. Bol to priekopník letectva, držiteľ svetového rekordu, ktorý v januári roku 1910 v Los-Angeles dosiahol výškový rekord 1524 m a 28. apríla 1910 na trase Londres – Manchester dlhej 298 km dosiahol rýchlostný rekord 4 hodiny a 12 minút. Ako slávny letec v roku 1915 zachránil chorého Štefánika a prepravil ho zo Srbska cez albánske hory do Vlory a zachránil mu tak život. Navštívili sme rodný dom slávneho letca a k jeho pomníku sme spolu s primátorom pánom Armand Riviere a pánom veľvyslancom položili vence. Primátorovi mesta sme udelili záslužný kríž gen. R. Viesta.
Po návrate do Béziers využijeme chvíľu voľného času na návštevu historického centra tohto starobylého asi osemdesiattisícového mesta. Večer nás čakalo milé stretnutie, dostali sme pozvanie na ochutnávku miestnych vín a kuchyne od pani Viery a Yvesa do Domaine de la Barthea, vinárstva na okraji mesta. Na starej usadlosti uprostred vinohradov sme strávili pekný večer, ani neskoro v noci sa nám nechcelo odísť. Pani Viera je zo Slovenska a v tomto regióne žije, podniká a pracuje vo vinárstve už tridsať rokov. Bolo to milé stretnutie, dúfame, že budeme mať príležitosť sa stretnúť i pri ich návšteve na Slovensku.
V stredu 8. júna ráno sme sa odhlásili z hotela a konečne nastáva chvíľa na odhalenie pamätnej tabule gen. Viestovi. Deň predtým sme s veľvyslancom odovzdali mramorovú tabuľu vyrobenú na Slovensku pracovníkom magistrátu a prezreli si budovu, kde mala byť umiestnená. Po dlhých rokovaniach a hľadaní vhodného miesta sa nakoniec miesto našlo na ulici Rue de Bonsi na budove patriacej magistrátu, pri múzeu na ulici, kde cez vojnu bolo veliteľstvo, kde gen. Viest skutočne pôsobil.
Ráno pred pietnym aktom predseda KG SR genpor.v.v. Ing. Peter Vojtek spolu s pánom veľvyslancom Igorom Slobodníkom navštívili radnicu a primátora mesta pána Robert Ménard. Po krátkej prehliadke radnice sme sa po úzkych, krivolakých uličkách presunuli na pietne miesto, ktoré je neďaleko radnice. Slávnostný rámec podujatia zvýrazňovala prítomnosť francúzskych veteránov, magistrát mesta, diváci a naša početná delegácia KG SR, veľvyslanectva SR a mesta Revúca. Tabuľu odhalili predseda KG SR genpor.v.v. Ing. Peter Vojtek a veľvyslanec SR vo Francúzsku pán Igor Slobodník. Nápis na nej v slovenčine a francúzštine bude obyvateľom Béziers navždy pripomínať revúckeho rodáka gen. Rudolfa Viesta:
V tomto meste pôsobil generál Rudolf Viest, priateľ Francúzska,
organizátor vzniku a veliteľ 1. československej pešej divízie
v bojoch proti nemeckým nacistickým vojskám v roku 1940.
Venuje klub generálov Slovenskej republiky
Pocta nášmu rodákovi, generálovi Rudolfovi Viestovi bola veľkou udalosťou nielen pre nás, ale aj pre vedenie mesta Béziers. Boli sme milo prekvapení, ako si nášho rodáka vo Francúzsku vážia a utvrdili sme sa v tom, aké dôležité je nezabúdať na útrapy druhej svetovej vojny. Boli sme prekvapení a hrdí, že slovenská hymna znela v uliciach Béziers spolu s francúzskou La Marseillaisou.
Po pietnom akte sa rozlúčime s delegáciou z Revúcej a odchádzame smerom na Paríž do Meudony, ubytovali sme na jednu noc v hoteli B+B. Presunuli sme sa tak z juhu Francúzska až na sever a absolvovali sme tak ďalších 750 km.
Vo štvrtok 9. júna ráno sme sa všetci stretli pri Paríži v Meudone, v parku pod observatóriom, kde Štefánik pôsobil. Máme úžasný výhľad na celý Paríž, vidíme Eiffelovu vežu či Mondtmartre. Hoci len z diaľky. V parku je socha gen. M.R. Štefánika, ku ktorej položíme veniec a poďakujeme sa veľvyslancovi Igorovi Slobodníkovi a vojenskému pridelencovi plk. Jozefovi Žarnovickému za pomoc a podporu počas našej cesty a udelíme im záslužný kríž a vyznamenanie gen. Viesta. Pred rozlúčkou s veľvyslancom a jeho tímom ešte strávime príjemné chvíle na spoločnom malom občerstvení v kaviarni v parku.
Odchádzame do Chantilly, historického mestečka s nádherným zámkom, najstaršou dostihovou dráhou na svete a bývalým sídlom veliteľstva Francúzskej Armády. Pozrieme si hotel, kde sídlilo veliteľstvo, vilu hlavného veliteľa gen. Joffre a položíme veniec k jeho pamätníku.
Nasledujúca zastávka je Compiegne, kde sme navštívili múzeum na mieste, kde bola dvakrát podpísaná kapitulácia. Prvýkrát dňa 11.11.1918 o 11,11 hod. pri kapitulácii Nemecka po Veľkej vojne a druhýkrát 22.6.1940 pri kapitulácii Francúzka pri obsadení Nemeckom na začiatku 2. svetovej vojny. Zamestnanci múzea nás už očakávali a umožnili nám prezrieť si celý areál. Videli sme koľajnice, ktoré z jednej strany priviezli francúzsku a z druhej strany nemeckú delegáciu, vernú repliku vagóna, kde boli obe kapitulácie podpísané. Pôvodný vagón dal totiž Hitler zničiť, aby sa história už nikdy nemohla opakovať. V múzeu bolo množstvo dobových dokumentov, uniforiem a zbraní. Po prehliadke opäť nasadáme do áut a presúvame sa už do Nemecka, na ubytovanie do hotela na okruhu Hockenheim prichádzame až neskoro v noci. Mali sme za sebou za celý deň spolu 650 km.
V piatok 10. júna ráno sme si záujmom pozreli, kde sme vlastne spali. Automobilový okruh Hockenheim patrí k najslávnejším na svete. Videli sme tribúny, časť trate, ale na parkovisku sme mali možnosť pozrieť si viaceré rýchle špeciály, ktoré si ich majitelia prišli vyskúšať. Náš posledný cieľ bol Flossenbürg, koncentračný tábor, v ktorom zahynulo množstvo obetí nacistického besnenia a medzi nimi i štyria slovenskí generáli: div.gen. Rudolf Viest, brig.gen. Ján Golian, gen. II. triedy Štefan Jurech, gen. II. triedy Augustín Malár. Bolo to iba 350 km smerom k Rozvadovu, hraničnému prechodu s Českou republikou. Na riaditeľstve múzea nás očakávali a mali sme povolenie natáčania pre RTVS. Náš KG SR už od roku 2015 navštevuje toto pietne miesto, v apríli 2016 sme na mieste, kde popravovali prominentných väzňov, umiestnili našim štyrom generálom pamätnú tabuľu. Položením venca a minútou ticha sme si vyjadrili svoju úctu štyrom generálom a množstvu obetí, ktoré na tomto mieste zahynuli. Spomenuli sme si i na troch synov generálov, ktorým sme umožnili sa po prvýkrát na tomto mieste stretnúť a ktorí už žiaľ nie sú medzi nami. I na tu popravených obyvateľov z našej družobnej slovenskej obce Čierny Potok. Iba o pár týždňov po poprave generálov, dňa 23. apríla 1945 bol koncentračný tábor Flossenbürg oslobodený americkou armádou, vojakmi 90. a 97. pechotnej divízie. Zariadeniami KZ Flossenbürg v období rokov 1938 až 1945 prešlo až 100 000 väzňov spolu 47 národností a z nich 30 000 tu našlo svoju smrť. Prehliadka tohto tábora patrí skutočne medzi veľmi smutné zážitky.
Okolo 15 hodiny sme sa všetci rozlúčili a popriali si šťastnú cestu domov. V piatkovej doprave sme skúšali svoje šťastie, čakalo nás ešte 600 km. Domov na Slovensko sme sa preto dostali až niekedy okolo polnoci.
Prešli sme celkovo až 4500 km a navštívili množstvo unikátnych miest, ktoré znamenajú veľa v slovenskej ale i európskej vojenskej histórii. Napriek dlhej a zložitej ceste sa nám podarilo doraziť vždy bez nehody do cieľa, vždy sme sa stretli spravidla až hlboko v noci na hoteli, aby sme v jednej izbe či reštaurácii spoločne prediskutovali deň, vymenili si zážitky a spresnili ďalší program. Videli sme dôstojné a trvanlivé stopy, ktoré zanechali naši rodáci ďaleko od domova. Celé podujatie bolo nezabudnuteľné. Veď sa ho zúčastnili viaceré národnosti: Američan, Rakúšan, Poliak, Čech a samozrejme Slováci, členovia viacerých organizácií: KG SR, SZPB, Zväzu vojakov SR, Spoločnosti M.R.Štefánika. Bol medzi nami bývalý minister, plukovníci, generáli, doktori. Najstarší účastník Ladislav Koudelka oslávil tohto roku 90 rokov a bol významnou súčasťou delegácie, pretože na slávnostných aktoch nám simultánne prekladal prejavy z a do francúzštiny. A najviac bol vyťažený genmjr.v.v. Ing. Svetozár Naďovič, pretože mal navyše množstvo povinností a vstupov do pripravovaného dokumentu RTVS. Ďakujeme všetkým za účasť a aktívny podiel na tomto podujatí.
Cesta sa podarila vďaka výraznej podpore a pomoci veľvyslanca SR vo Francúzsku Igora Slobodníka. Výroba pamätnej tabule tejto výraznej osobnosti Slovenského národného povstania – gen. Rudolfa Viesta bola možná vďaka štedrému daru nášho člena genmjr.v.v. MUDr. Igora Čombora, PhD. Ďakujeme za podporu dobrej myšlienky.
Proste nezabudnuteľná cesta!
