V piatok 21. januára sa na cintoríne v Seredi konal pietny akt k ucteniu si pamiatky plukovníka Štefana Ivana ako aj ďalších obetí leteckej katastrofy v Hejciach. Havária lietadla AN 24, ktoré 19. januára 2006 prepravovalo slovenských vojakov z mierovej misie KFOR v Kosove späť do vlasti, bola najväčšou katastrofou v dejinách samostatného Slovenska. Zahynulo pri nej 42 vojakov. Jedným z nich bol aj plk. Štefan Ivan. Od pádu lietadla uplynulo neuveriteľných 16 rokov.
Pri tejto príležitosti sa rodina, priatelia a kolegovia plk. Štefana Ivana každoročne stretávajú na cintoríne v Seredi, aby vzdali úctu všetkým obetiam leteckej katastrofy. Spomienkové stretnutie aj tento rok zorganizovalo občianske združenie UN-Veteran Slovakia v spolupráci so ZV SR Klub Sereď a 91.žp Sereď. Okrem rodinných príslušníkov sa ho zúčastnili zástupcovia mesta Sereď, hlavný ordinár Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR Mons. František Rábek, veliteľ a príslušníci 91.žp Sereď, členovia UN-Veteran Slovakia, členovia ZV SR klub Sereď, KG SR,zástupcovia Generálneho štábu Ozbrojených síl SR ako aj bývalí kolegovia a spolupracovníci.
“Stalo sa samozrejmosťou, že UN-Veteran Slovakia v spolupráci s vojenskou posádkou Sereď udržiavajú veľmi dôstojnú a čestnú tradíciu v meste, kde si spoločne pripomíname pamiatku na našich kolegov na čele s plk. Štefanom Ivanom. Bol vynikajúci profesionál, priateľ ale aj človek, “povedal v príhovore prezident UN-Veteran Slovakia Štefan Jangl.
Plukovník Štefan Ivan bol v pracovnej oblasti človek, ktorý sa venoval príprave vojakov. Dlhé roky pôsobil v ženijnom útvare v Seredi a pamätáme si ho ako náročného, ale spravodlivého veliteľa, no aj ako priateľského kolegu, vždy ochotného pomôcť. V roku 1994 bol vyslaný do misie OSN UNPROFOR na území bývalej Juhoslávie, kde pôsobil vo funkcii veliteľa ženijnej roty ženijného práporu Mierových síl OSN. O niekoľko rokov neskôr plnil úlohy v zahraničí v mierovej misii KFOR Kosovo ako vedúci starší dôstojník velenia práporu. Po návrate vykonával rôzne funkcie vo vzťahu k mierovým a misiám, až nakoniec jeho poznatky našli uplatnenie na generálnom štábe, kde pracoval ako zástupca Centra riadenia operácií. S cieľom poradiť a pomôcť išiel aj na cestu do Kosova. Vážil si ľudí a snažil sa, aby sa nezabudlo na to, čo urobili. Aj preto, ešte ako veliteľ nitrianskej Základne mierových síl, inicioval výstavbu Pamätníka slovenským vojakom, ktorí zahynuli v zahraničných misiách a nevrátili sa domov. Keď odhaľoval tento pamätník spolu s generálnym vikárom podplukovníkom Michalom Štangom, nemohol tušiť, že raz sa tam ocitnú aj ich mená.
Za svoju prácu a iniciatívu získal počas svojho života mnohé vyznamenania a ocenenia. V roku 2006 mu bola udelená medaila in memoriam za vernosť Ozbrojeným silám SR. V roku 2007 mu mesto Sereď udelilo Čestné občianstvo mesta Sereď in memoriam. Ďalej mu v roku 2014 bola udelená pamätná medaila TTSK – in memoriam. V roku 2016 mu Obecné zastupiteľstvo v Tekovských Lužanoch, kde prežil svoje detstvo, udelilo cenu Čestný občan in memoriam a v roku 2018 ho minister obrany Peter Gajdoš uviedol do siene slávy in memoriam. V roku 2021 mu bol udelený Zlatý rad UN VETERAN Slovakia in memoriam.
Položením vencov k miestu posledného odpočinku zosnulého prítomní vzdali úctu všetkým obetiam katastrofy. Z cintorína sa prítomní presunuli do kostola sv. Jána Krstiteľa v Seredi, kde sa konala zádušná svätá omša za padlých vojakov v mierových misiách.
Pietnej spomienky sa zúčastnili členovia KG SR gen. JUDr. Oto Lobodáš, genmjr. Ing. Ondrej Novosad, brig.gen. Ing. Tibor Králik.
