Pravidelne sa na začiatku januára stretávame na cintoríne v Seredi pri hrobe plk. Ing. Štefana Ivana, ktorý zahynul pri havárii lietadla AN-24 počas návratu z misie KFOR.
Tragédia, ktorá sa odohrala nad dedinou Hejce na vrchu Borsó, otriasla celým Slovenskom a navždy zostane čiernym dňom v dejinách Ozbrojených síl. Od pádu lietadla uplynulo už 17 rokov. Na znak úcty sa rodina, priatelia a kolegovia plk. Štefana Ivana každoročne stretávajú na mestskom cintoríne v Seredi, aby vzdali úctu všetkým obetiam katastrofy.
Spomienkové stretnutie aj tento rok zorganizovalo občianske združenie UN-Veteran Slovakia v spolupráci so Zväzom vojakov SR klub Sereď a 91. ženijného pluku Sereď sa konalo dňa 23.1.2023. Okrem rodinných príslušníkov sa ho zúčastnili zástupcovia mesta Sereď, hlavný ordinár Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR mons. František Rábek, veliteľ a príslušníci 91.žp Sereď, členovia UN-Veteran Slovakia, členovia ZV SR klub Sereď, zástupcovia Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, členovia Klubu generálov SR ako aj bývalí kolegovia a spolupracovníci.
Položením vencov k miestu posledného odpočinku zosnulého, vzdali prítomní úctu všetkým obetiam katastrofy. Z cintorína sa hostia presunuli do kostola sv. Jána Krstiteľa v Seredi, kde sa konala zádušná svätá omša za padlých vojakov v mierových misiách, ktorú celebroval mons. František Rábek.
Plukovník Štefan Ivan bol v pracovnej oblasti človek, ktorý sa venoval príprave vojakov. Dlhé roky pôsobil v ženijnom útvare v Seredi a všetci si ho pamätajú ako náročného, ale spravodlivého veliteľa, no aj ako priateľského kolegu, vždy ochotného pomôcť. V roku 1994 bol vyslaný do misie OSN UNPROFOR na území bývalej Juhoslávie, o niekoľko rokov neskôr plnil úlohy v zahraničí v mierovej misii KFOR Kosovo. Po návrate vykonával rôzne funkcie vo vzťahu k mierovým a misiám, až nakoniec jeho poznatky našli uplatnenie na generálnom štábe, kde pracoval ako zástupca Centra riadenia operácií. S cieľom poradiť a pomôcť išiel aj na svoju poslednú cestu do Kosova. Vážil si ľudí a snažil sa, aby sa nezabudlo na to, čo urobili. Aj preto, ešte ako veliteľ nitrianskej základne mierových síl, inicioval výstavbu Pamätníka slovenským vojakom, ktorí zahynuli v zahraničných misiách a nevrátili sa domov. Keď odhaľoval tento pamätník spolu s generálnym vikárom podplukovníkom Michalom Štangom, nemohol tušiť, že raz sa na ňom ocitnú aj ich mená. Za svoju prácu a iniciatívu získal počas svojho života mnohé vyznamenania a ocenenia. V roku 2006 mu bola udelená medaila in memoriam za vernosť Ozbrojeným silám SR. V roku 2007 mu mesto Sereď udelilo Čestné občianstvo mesta Sereď in memoriam. Ďalej mu v roku 2014 bola udelená pamätná medaila TTSK – in memoriam. V roku 2016 mu Obecné zastupiteľstvo v Tekovských Lužanoch, kde prežil svoje detstvo, udelilo cenu Čestný občan in memoriam a v roku 2018 ho minister obrany Peter Gajdoš uviedol do siene slávy in memoriam. V roku 2021 mu bol udelený Zlatý rad UN VETERAN Slovakia in memoriam.
Pietnej spomienky sa za KG SR zúčastnili genpor.v.v. Ing. Peter Vojtek, genmjr.v.v. Ing. Ondřej Novosad, gen. v.v. JUDr. Oto Lobodáš, PhD.
