Dňa 7.3.2023 sa na Pamätníku zmierenia v areáli MO SR konala pietna spomienka na štyroch významných mužov našej vlasti, štyroch slovenských generálov, ktorí boli popravení pred koncom II. svetovej vojny nemeckými nacistami v Koncentračnom tábore Flossenbürg.
Na podujatí, ktoré sa z podnetu Klubu generálov SR organizuje už od roku 2015, sme medzi sebou privítali aj vzácnych hostí: generálneho riaditeľa SELUZ MO SR Martina Jakála, zástupcu NGŠ OS SR genpor. Ing. Ľubomíra Svobodu, generálneho duchovného – biskupa Ústredia ekumenickej a pastoračnej služby v OS SR plk. Viktora Saba, generálneho vikára OS SR plk. Mons. Jozefa Michalova, tajomníka Ústrednej rady SZPB Viliama Longauera.
Po položení vencov k pamätníku účastníkov privítal a s príhovorom vystúpil predseda KG SR genpor.v.v. Ing. Peter Vojtek a následne sa prítomným prihovorili a pomodlili generálny duchovný – biskup a generálny vikár. Pietnu spomienku ukončili tóny večierky.
Medzi početnými účastníkmi z MO SR a GŠ OS SR boli i zástupcovia našich spolupracujúcich občianskych združení: Zväz vojakov SR, Slovenský letecký zväz gen. M.R. Štefánika, Klub vojenských výsadkárov SR, Slovenský zväz vojakov v zálohe a športovo-branných aktivít, UN Veteran Slovakia a Spoločnosť gen. M.R.Štefánika.
Za KG sa ďalej zúčastnili genmjr.v.v. Ing. Juraj Baránek a genmjr.v.v. Ing. Svetozár Naďovič.
Každý národ má vo svojich dejinách míľniky, na ktoré je hrdý a o ktoré sa opiera najmä v ťažkých časoch. 2. svetová vojna a vystúpenie Slovákov v boji proti fašizmu, patria k takýmto výrazným míľnikom našej histórie. Od konca 2. svetovej vojny prejde v máji už 78 rokov. Poslední priami svedkovia už skoro nie sú medzi nami, a nastupuje už tretia generácia, ktorá priamo vojnu nezažila. Je to už predsa dávno, je to predsa za nami. Nie, nie je. Aj súčasnosť nás presvedčuje, že tieto zvrátené myšlienky nezanikli. Nesmieme zabudnúť, musíme si pripomínať dobu, keď fašizmus a nacizmus ovládli Európu, musíme hovoriť o histórii a poučení z nej.
Celé národy boli donútené k spolupráci s Treťou ríšou, i tie, čo boli omnoho silnejšie ako vtedajšie Slovensko. K spolupráci boli donútení i vojaci Slovenskej armády a jej velitelia.
V rokoch 1939 až 1945 bolo v Armáde Slovenského štátu iba sedem generálov. Okrem Rudolfa Viesta, pôvodne čs. generála, boli ostatní povýšení do generálskych hodností až v Slovenskej armáde. Ale tak ako jednoduchí vojaci aj ich velitelia prejavovali odpor k fašistickému režimu, zapájali sa do odboja proti nacizmu a domácemu režimu, tak sa prejavila i väčšina slovenských generálov. To svedčí o tom, aké princípy a aké hodnoty títo vysokí vojenskí hodnostári rešpektovali a uznávali. Dokázali si napriek štátnej mašinérii a nátlaku udržať a zachovať také hodnoty ako ľudskosť, čestnosť, spravodlivosť a slušnosť. Štyria z nich: brigádny generál Ján Golian, generál II. triedy Štefan Jurech, generál II. triedy Augustín Malár a divízny generál Rudolf Viest boli nakoniec za svoje konanie proti Tretej ríši popravení. Všetci slúžili v Armáde Slovenského štátu, v krajine pod diktátom nemeckej nacistickej Ríše.
Iba divízny generál Rudolf Viest už v lete v roku 1939 po niekoľkomesačnej službe v Slovenskej armáde emigroval cez Juhosláviu a Francúzsko do Anglicka, kde sa zapojil do zahraničného odboja. Na Slovensko sa vrátil po vypuknutí SNP a v októbri 1944 prevzal velenie povstaleckým vojskám. Ostatní generáli zostali slúžiť na Slovensku a prejavovali svoj odpor k režimu každý iným spôsobom.
Generál II. triedy Štefan Jurech v roku 1942 pripravoval na východnom fronte so skupinou dôstojníkov prechod celej Rýchlej divízie na stranu Červenej Armády, k uskutočneniu tohto smelého plánu ale nedošlo. Minister národnej obrany gen. I. triedy Ferdinand Čatloš a gen. II. triedy Augustín Malár v r. 1944 pripravovali vojenský prevrat a následný prechod celej Slovenskej armády na stranu spojencov. Pri výpočte slovenskej generality má osobitné miesto pplk. gšt. Ján Golian, ktorý síce nebol generálom Slovenskej armády, ale po začatí SNP bol ako veliteľ 1. čs. armády na Slovensku povýšený do hodnosti čs. brigádneho generála.
Osudy štyroch generálov Goliana, Jurecha, Malára a Viesta boli počas II. svetovej vojny rozdielne, ale nakoniec dospeli k rovnakému koncu. Po vypuknutí SNP boli postupne pozatýkaní nemeckým Gestapom. Po mesiacoch vyšetrovania sa prvotné slušné zaobchádzanie postupne menilo na hrubý nátlak a mučenie. Niekoľkokrát boli premiestnení, aby sa nakoniec ich cesty na začiatku roku 1945 stretli v koncentračnom tábore Flossenbürg, kde sa ich osudy zavŕšili.
Brig.gen. Ján Golian, gen. II. triedy Štefan Jurech, gen. II. triedy Augustín Malár a div.gen. Rudolf Viest tu došli na koniec svojej životnej cesty, všetci štyria boli za zradu na Veľkonemeckej ríši odsúdení na trest smrti.
Posledné dni ich života boli poznačené týraním a zvrátenosťou nacistického režimu. Trpeli surovým zaobchádzaním zo strany dozorcov, päť dní pred popravou im vzali šatstvo, nechali ich v chladnej cele úplne nahých, prestali im dávať stravu. Popravili ich spoločne s ďalšími väzňami, niekedy v druhej polovici marca 1945.
Ani nie o mesiac, 23. apríla 1945, bol koncentračný tábor Flossenbürg oslobodený americkou armádou, vojakmi 90. a 97. pechotnej divízie.
Celkovo zariadeniami KZ Flossenbürg v období rokov 1938 až 1945 prešlo 100 000 väzňov spolu 47 národností a z nich 30 000 tu našlo svoju smrť.
V roku 1939 ešte pred vojnou bolo v Tretej ríši 6 koncentračných táborov, v roku 1944 ich bolo už 1000 a odhaduje sa, že v nich našlo smrť viac ako 8 mil. väzňov. V celej 2. svetovej vojne sa odhaduje viac ako 65 miliónov obetí.
Sú to kruté čísla a kruté skutočnosti. Žiaľ i v dnešnej dobe je snaha vykladať históriu inak ako hovoria fakty. Často nechceme vidieť ani samotné jasné fakty. A často hodnotíme históriu iba jednostranne: toto bolo dobré a toto bolo zlé. V období po vojne sa hodnotili pozitívne iba činy tých, čo bojovali v SNP. Tí ostatní boli postihovaní alebo sme na nich prinajmenšom zabúdali. Ale ľudia nie sú iba dobrí alebo iba zlí. Takto hodnotiť osoby a osobnosti môže byť zvlášť mylné. Každý žijeme svoj život reálne, so svojimi dobrými i zlými skutkami. Pre nás je dnes faktom, že generáli Ján Golian, Štefan Jurech, Augustín Malár a Rudolf Viest, slovenskí vojaci v generálskych hodnostiach, boli popravení fašistickým režimom, že zomreli za svoje presvedčenie, za svoju vlasť, za túžbu po lepšom Slovensku.
Vzopreli sa štátnemu teroru a našli správny smer, čo ich nakoniec stálo život. Hľadanie a dodržiavanie vyšších princípov, napriek tlaku okolia je poučenie, platné i dnes.
Česť ich pamiatke!
