Deň 5.12.2022 sa opäť zapíše do novodobej histórie Slovenskej republiky a to slávnostným odhalením pamätníka Hrob neznámeho vojaka v Bratislave na Fajnorovom nábreží. Ide o protokolárne ceremoniálne miesto na vzdanie vďaky a úcty všetkým, ktorí položili svoje životy v bojoch za sebaurčenie a slobodu slovenského národa.
Slávnostné odhalenie pamätníka sa uskutočnilo za prítomnosti najvyšších ústavných činiteľov – prezidentky SR Zuzany Čaputovej, zastúpenej vedúcim Kancelárie prezidentky p. Metodom Špačekom, predsedom Národnej rady SR p. Borisom Kollárom, predsedom vlády SR p. Eduardom Hegerom, ministrom obrany SR p. Jaroslavom Naďom, ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí p.Rastislavom Káčerom, ministrom vnútra SR p.Romanom Mikulcom ako aj náčelníkom GŠ OS SR gen. Danielom Zmekom. Ďalej sa na tejto slávnostnej udalosti zúčastnili zástupcovia diplomatického zboru vrátanie niektorých vojenských pridelencov, Magistrátu mesta Bratislavy, mestskej časti Staré mesto, občianskych združení a niekoľkých vojnových veteránov.
Za zvukov Vojenskej hudby OS SR príslušníci Čestnej stráže uložili pozostatky neznámeho vojaka do pripraveného hrobu s doprovodným duchovným slovom p. Viktora Saba z Ekumenickej a pastoračnej služby OS SR. Následne boli k pamätníku položené vence a kytice prítomnými delegáciami. Slávnostnú atmosféru ceremoniálu dotvárala podvečerná tma a nasvietenie pamätníka, rušivú naopak dopravný hluk v jeho blízkosti.
KG SR bol na podujatí zastúpený genmjr.v.v. Ing. Svetozárom Naďovičom, gen.v.v. JUDr.Tiborom Gaplovským, ďalej boli prítomní náčelník Vojenskej kancelárie PR genpor.Ing. Vladimír Šimko, 1. zástupca NGŠ OS SR genpor. Ing. Ľubomír Svoboda ako aj ďalší príslušníci OS SR.
V tomto príspevku je však treba pripomenúť, že vytvoreniu tohto diela predchádzala dlhá a možno aj strastiplná cesta. Písal sa 6.október 2016, kedy počas osláv výročia hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie na Dukle bola podpísaná spoločná výzva predstaviteľov občianskych združení Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, Zväzu vojakov SR a Klubu generálov SR na vytvorenie Hrobu neznámeho vojaka, nakoľko takýto pamätník sa na rozdiel od iných európskych miest na Slovensku nenachádzal. Pre objektivitu je treba uviesť, že o takéto aktivity sa usilovali už dávno pred nami krátko po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 aj iné spoločenské organizácie a jednotlivci. Treba si zároveň položiť otázku, netrvalo to príliš dlho? Správna odpoveď bude zrejme, že áno, ale na vysvetlenie prečo, si budeme musieť dať odpoveď každý sám.
Hrob neznámeho vojaka má byť neutrálnym protokolárnym miestom symbolizujúcim všetky obete vojakov, ktorí položili svoje životy za sebaurčenie a slobodu slovenského národa. V uvedenej výzve z októbra 2016 sme ako najvhodnejšie miesto na umiestnenie pamätníka navrhovali Námestie slobody v blízkosti Úradu vlády SR, ktoré má aj svoju vojenskú historickú minulosť, ale aj podľa súčasného názvu by vystihovalo podstatu a účel pamätníka. Áno, tu na tomto námestí, predtým Fürstenallee – Kniežacej aleji, dňa 21.novembra 1849 s vojenskými poctami rozpustili Zbor hurbanovských dobrovoľníkov, čo pripomína pamätná tabula na ľavej strane budovy Úradu vlády SR.
Text na tejto tabuli začína citátom :
“ Najskôr musíme pomáhať sebe, potom iným „- Ľudoví Štúr.
Nie je tento výrok aktuálny aj pre dnešok? Skúsme sa nad ním spoločne zamýšľať. Z poznania vojenskej histórie vieme, že vojaci nikdy nešli sami do vojen, vždy to boli panovníci, cisári, králi a politici, ktorí ich do týchto vojen posielali umierať. Niekto toto poznanie pre dnešnú dobu aktuálne doplnil slovami, že keby mali ísť politici bojovať do prvej línie, zrejme by už žiadne vojny neboli.
